V starom prešporskom podhradí mali židia v minulosti svoju modlitebňu. V roku 1862 ju zbúrali a postavili si na jej mieste honosnú synagógu, ktorú vysvätili v roku 1864. Jej staviteľom bol Ignác Feigler a navrhol ju v orientálnom štýle, s vežou ukončenou cibuľovitou strechou.
Ortodoxným židom sa však nepáčila, preto bola strecha nahradená iným tvarom. Okolo budovy bolo liatinové oplotenie, ktoré oddeľovalo ulicu od tzv. „čestného nádvoria“ – malý priestor pred vstupom do chrámu. Synagógu poškodili Nemci počas druhej sv. vojny a prestala sa používať na pôvodný účel. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola zbúraná, ako väčšina schátralých budov v bratislavskom podhradí, čím vznikla paradoxná situácia. Uvoľnené pozemky umožňovali výstavbu v duchu zachovania pôvodnej zástavby. Bohužiaľ sa tak nestalo a na Zámockej ulici dnes neexistuje „génius loci – duch starého Prešporku“.
Na hornom obrázku je na linoryte od známeho umelca Karla Huga Frecha (1883 – 1945) pôvodná synagóga.
Keď som kupovala danú pohľadnicu, nevedela som ihneď identifikovať budovu, ktorá sa nachádza v pravom dolnom rohu. Vyzerala ako nejaký kostol, ale bez veže. Na moje veľké prekvapenie to bola budova starej židovskej synagógy na Zámockej ulici. Ide o netypický záber z hradného kopca a synagóga je na ňom zobrazená odzadu. Potešila som sa tejto „raritke“, ktorá samozrejme skončila v mojej zbierke.
Pohľadnica bola odoslaná 23. 4. 1920. Posielal ju Jeník zrejme svojej láske Liduške Polívkovej. Jeník píše, že už je v Bratislave „hotov“, zajtra vybaví cestu do Smokovca a potom rovno ranným vlakom domov do Čiech – na Vinohrady. Celkom obyčajné „psaníčko“. Mňa však zaujala Jeníková posledná veta. Je v nej skoncentrované veľké množstvo starosvetskej nehy a noblesy. Veď posúďte: „Zatím vzpomína a líbá Tvé ruce Tvůj navždy Jeník“. Dnes sa podobné „esemesky“ končia jednoslabičným „pa“ alebo „maj sa“.
Prajem príjemnú zábavu pri dešifrovaní „psaníčka“, zberateľka Eli.
