Uvideli ste pred týždňom desať miest „novými“ očami? Vybavili ste si minulosť? Odhalili ste krásy Bratislavy tak ako sa menila v čase? Ak ste v mysli čo i len na jednu z týchto otázok odpovedali s radosťou a kladne máme pre vás dobrú správu. Teraz si s nami totiž spomínanie môžete zopakovať.
Hranica vznikajúcej Československej republiky na moste. Maďari ju urobili na Dunaji, českí legionári sa cez rieku preplavili, napadli ich a vytlačili z Petržalky až po dnešnú hranicu.
Most Františka Jozefa z petržalskej strany. V Mýtnom domčeku bola reštaurácia, v ktorej údajne veľmi dobre varili.
Most a stavadlo na Jaskovom rade. Hradlársky domček tam stál ešte v 80. rokoch. Dnes by ste tam most a domček hľadali márne, zachovali sa len základy hradla v múre.
Takýto dostavník premával po medzimestskej konskej železnici. O jeho rýchlosti história mlčí. 🙂
Pohľad na Prvú konskú železnica, ktorá bola postavená v roku 1839 podľa projektu známeho bratislavského staviteľa Ignáca Feiglera st.
Pohľad spredu na budovu Prvej konskej železnice. Dodnes stojí na križovatke ulíc Krížnej a Legionárskej. Je to jeden z najstarších historických objektov v tejto časti mesta.
Konská železnica bola v 70. rokoch minulého storočia v katastrofálnom stave. Rekonštrukciu nakoniec zrealizoval Hydrostav.
Starý Bratislavský most projektoval Francois de Sales Cathry, staviteľom bol Anton Sendlein. Otvorili ho za účasti Františka Jozefa 31. 12. 1890.
Na obidvoch stranách mosta boli mýtne búdky, v ktorých sa vyberalo mýto za použitie mosta. Od roku 1914 po ňom jazdila elektrická železnica do Viedne a späť. Trvalo to do roku 1945. Po vojne bola vymenená poškodená stredná časť mosta a električková trať pre električku jazdiacu do Petržalky.
Brehy Dunaja boli neupravené, a preto na nich nebolo možné postaviť pevný most. Úprava brehov sa konala v rokoch 1870 až 1890, potom postavili Most Františka Jozefa.
