Uvideli ste pred týždňom desať miest „novými“ očami? Vybavili ste si minulosť? Odhalili ste krásy Bratislavy tak ako sa menila v čase? Ak ste v mysli čo i len na jednu z týchto otázok odpovedali s radosťou a kladne máme pre vás dobrú správu. Teraz si s nami totiž spomínanie môžete zopakovať.
Blok domov, ktoré sa nachádzali v tom čase v Podhradskom nábreží, sú čiastočne zachované doteraz. V pozadí vidieť objekt Rybárskeho cechu.
Na Zuckermandel spomínajú starí Bratislavčania vždy s láskou. Kostol Najsvätejšej Trojice a Rybársky cech určite spoznávate.
Na Kostole Najsvätejšej Trojice sa nachádza pamätná tabuľa pátra Scherza od Alojza Rigeleho. Karol Scherz de Vasoja bol farárom na Zukermandli, ktorý bol známy svojou dobročinnosťou a ľudomilnosťou. Pohľadnica pochádza z roku 1908.
Jedna z uličiek „hriešnej lásky“ Oeserova. Vľavo – zvláštna budova bez okien – sa nachádza ľadová jama, odkiaľ predávali ľad.
Rybársky cech sa nachádza v rokokovom dome z 18. storočia. Pri spomienke na skvelé rybacie špeciality, ktoré tam podávali, sa nám zbiehajú slinky. 🙂
Kostolík na Žižkovej ulici stále stojí, ale toto zákutie pôsobí trochu osamelo. Kedysi dávno tam filmovali Poslednú bosorku.
Poznáte detské jasle a škôlku vo Vydrici? Kto z vás tam strávil prvých pár rokov svojho života?
Brämerova kúria na Žižkovej ulici v Podhradí. Pôvodne renesančná stavba z prelomu 16. a 17. storočia bola neskôr klasicisticky upravená. Dnes je kultúrnou pamiatkou.
Žižkova ulica dostala svoje meno až v roku 1945, pred tým sa volala podľa Hermanna Göringa, pred rokom 1939 Podhradská a od 1879 do 1920 podľa uhorskej kráľovnej Márie Terézie.
V časoch, keď bola Bratislava ešte viacjazyčná, kolovala po svete takáto pohľadnica. Chodievali ste po tej cestičke aj vy?
