Pamätník sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny je prvá vec, na ktorú si každý spomenie, keď sa povie Slavín. Je tam jeden z dvoch cintorínov tohto druhu v Bratislave.
História Slavína siaha až do stredoveku, kedy tvoril jadro vinohradníckej oblasti. Vinohradníctvo v tom čase patrilo k najvýnosnejším komoditám obchodnej činnosti mesta. Vinohrady zanikli koncom 19. storočia, kopec pritom zostal až do prvej tretiny 20. storočia nezastavaný.
Kvôli dominantnej polohe Slavína nad mestom sa v prvej polovici 20. storočia rozhodlo o tom, že sa stane miestom posledného odpočinku sovietských vojakov. Pamätník bol postavený v rokoch 1957 – 1960 podľa návrhu sochára a architekta Jána Svetlíka, slávnostne ho odhalili 4. apríla 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou. Už o rok nato bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Pamätník sa člení na tri časti – vstupnú, strednú a dominantnú časť. Vstupnú časť tvorí slávnostný nástup s 2-ramenným schodiskom. Strednú časť pamätníka tvorí plošina s hrobmi vojakov. Tretia, dominantná časť je tvorená obradnou sieňou s pylónmi, je obkolesená kolonádou.
Koncepcia pamätníka rešpektuje už existujúce hroby vojakov. Pochovaných je tam v šiestich masových a v 317 individuálnych hroboch 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli počas druhej svetovej vojny v apríli 1945 pri dobývaní mesta.
Vrch sa spomína v mestských úradných knihách prvýkrát v roku 1520, pôvodne sa nazýval Hymelperti (Nebeský štít), neskôr sa jeho názov zmenil na Himmelspirzeln.