Starý most bol pred uzavretím a demontovaním najstarším pevným mostom na území Bratislavy. Za svoju históriu mal viacero názvov, ten posledný mu však zostal aj po jeho obnovení a kolaudácii v januári 2016.
Most postavený v rokoch 1889 až 1890 bol pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi a uhorskom kráľovi Františkovi Jozefovi I. Na slávnostnom otvorení kombinovaného mosta pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu sa v roku 1891 cisár aj osobne zúčastnil. Krátko nato bola vedľa mosta dokončená aj železničná trať, vlaky po nej jazdili rovnako od roku 1891. Viedenská električka – elektrická železnica – začala po moste premávať až v roku 1914. Koľaje boli uložené na cestnej časti, pretože sa železnice nedohodli s prevádzkovateľom električky o využívaní existujúcej trate na moste.
V roku 1918, v období prvej Československej republiky, sa most označoval ako Dunajský. V roku 1934 ho pomenovali podľa nášho významného štátnika Milana Rastislava Štefánika.
Most pozostával zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach umiestnenej na kamenných pilieroch. Koncom II. svetovej vojny most zničila ustupujúca nemecká armáda. Po dobytí mesta sovietskymi vojskami bol však v rekordnom čase postavený opäť a do užívania sa vrátil začiatkom roka 1946 pod názvom Most Červenej armády. Už vtedy sa na moste nachádzala aj električková trať, ktorá bola ukončená pri Sade Janka Kráľa a ktorú chceli predĺžiť až do vtedajšej Starej Petržalky.
Most bol síce postavený v rekordnom čase, ale jeho životnosť mala byť len 15 rokov, pretože mal slúžiť iba dočasne. Električky po ňom prestali kvôli jeho zhoršujúcemu sa stavu premávať v roku 1961 a v roku 1968 boli z mosta koľaje odstránené. Vlaky na jednokoľajovej trati železničnej časti mostu premávali do roku 1983.
Most opäť premenovali v roku 1989, po politickom prevrate. Starý most, po ktorom premávalo priveľké množstvo áut, začal výrazne klesať, až ho museli v roku 2008 uzavrieť pre individuálnu dopravu a v roku 2010 aj pre MHD, chodcov a cyklistov.
