S príchodom jesene začína hmyz hľadať úkryty na prezimovanie a často sa dostáva aj do bytov. Odborníci upozorňujú, že väčšina druhov nie je nebezpečná, no môže spôsobiť nepríjemnosti. Poradíme, ako sa s nimi bezpečne vysporiadať.
S nástupom septembra a októbra sa obyvatelia Bratislavy môžu stretnúť s nečakanými návštevníkmi vo svojich domácnostiach.
Hmyz totiž začína hľadať vhodné miesta na prezimovanie a často využíva štrbiny, dutiny či medzery v panelových domoch. Ako vysvetľuje entomológ Marek Semelbauer, ide o prirodzený jav, ktorý poznali aj naši predkovia, hoci druhové zloženie hmyzu sa menilo podľa lokálnych podmienok.
Do domácností sa takto dostávajú najmä druhy, ktoré zimujú ako dospelé jedince, tzv. imága. Patrí sem napríklad niekoľko druhov bzdochov, chrobákov či motýľov. Niektoré babôčky prezimujú v dutých stromoch, no dokážu prečkať zimu aj v pivniciach alebo záhradných chatkách. Väčšina hmyzu je pritom neškodná, hoci v interiéri môže byť nežiaduca.
FOTO: Námestie slobody zaplnili demonštranti, Bratislavu čaká aj ďalší protest proti vláde
Semelbauer upozorňuje aj na špecifické prípady, ako je nepôvodná lienka východná, ktorá vylučuje horký alkaloid metoxypyrazín a môže zanechať žlté fľaky. Niektoré bzdochy majú pachové žľazy, čo je síce nepríjemné, no nepredstavuje zdravotné riziko. Naopak, do domácností sa dostávajú aj prospešné druhy, napríklad zlatoočky, ktoré sa živia voškami.
Predísť vniknutiu hmyzu do bytu je prakticky nemožné. Ak sa objaví v interiéri, odborníci odporúčajú zvážiť, či ide o užitočný alebo potenciálne škodlivý druh. Pri malom počte hmyzu stačí chytiť ho na papier a vypustiť von.
Pri väčšom množstve možno využiť vysávač, pričom odborníci odporúčajú do ústia rúry vložiť starú ponožku alebo krátku pančuchu, aby sa hmyz zachytil a nevytváral nepríjemný zápach.
Všetok hmyz možno bezpečne vypustiť na mráz, kde väčšina drobných druhov prežije aj teploty okolo -15 °C. Ak ho zahrabete do suchého lístia, dokáže prečkať až do jari, čím sa obnoví prirodzený cyklus v prírode.
