Kat patril v starom Prešporku medzi najrešpektovanejšie, no zároveň najobávanejšie postavy mesta. Popravy boli verejným divadlom, mestskou udalosťou aj symbolom očisty od zla. Dodnes sa s týmto povolaním spájajú silné príbehy, legendy a miesta, okolo ktorých denne prechádzate.
Starý Prešporok mal svoje temné zákutia, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou každodenného života obyvateľov mesta. Jednou z najvýraznejších postáv mestskej histórie bol kat – človek, ktorého si mešťania vážili, no zároveň sa mu vyhýbali.
Jeho povolanie nebolo len remeslom, ale celoživotným údelom, ktorý sa dedil z generácie na generáciu. Kat mal za úlohu trestať zločincov a symbolicky očisťovať mesto od zla, no cena za túto „službu spravodlivosti“ bola vysoká.
Verejné popravy boli v stredovekom meste spoločenskou udalosťou. V deň výkonu trestu sa nepracovalo, ulice zaplnili obyvatelia a po popravách nasledovali trhy. Atmosféra pripomínala zvláštny sviatok, na ktorom sa zúčastňovali aj deti. Ľudia verili, že tresty sú spravodlivé a že odstránením vinníkov sa mesto chráni pred nešťastím a skazou. Kat bol v týchto chvíľach stredobodom pozornosti, no po skončení „divadla“ sa opäť vracal do izolácie.
Spravodlivosť v starom Prešporku mala poriadne desivú tvár, okolo niekdajších popravísk denne chodíte aj dnes
Hoci patril medzi majetných obyvateľov a býval na lukratívnej adrese v priestoroch dnešnej Starej radnice, jeho súkromný život bol poznačený osamelosťou. Mal vyhradené miesto v krčme aj v kostole a ľudia na ulici pred ním z poverčivosti odvracali zrak.
Strach z vlastného svedomia bol v období stredoveku silný a najmä ženy žili v neustálej obave, že budú obvinené z čarodejníctva. Práve kat bol tým, kto počas krutých výsluchov „odhaľoval“ bosorky, často bez dôkazov a možnosti obhajoby.
Neľahký osud neobišiel ani katovu manželku. Spoločenský život pre ňu prakticky neexistoval a bežné zamestnanie neprichádzalo do úvahy. Pomáhala svojmu mužovi pri jeho práci a podľa dobových povestí sa kat v Prešporku staral aj o mestský nevestinec. Život na okraji spoločnosti bol daňou za istotu, majetok a ochranu zo strany mesta.
Upálené bosorky boli kedysi súčasťou bežného života Prešporákov, prvou bola Agáta a na jej počesť tu nájdete tabuľu
S katom sa spája aj jedna z najznámejších bratislavských legiend. Podľa nej jeho nepokojná duša dodnes prebýva v Michalskej veži. Hovorí sa, že kat si bol vedomý nespravodlivých rozsudkov a výčitky mu nedovolili nájsť pokoj ani po smrti. Noční chodci by preto mali byť pri prechode Michalskou bránou ticho a úctiví, inak riskujú stretnutie s duchom, ktorý si prísne stráži svoj pokoj.
Popravy sa v minulosti odohrávali na viacerých miestach Starého Mesta. Dočasné popraviská vyrastali na Hlavnom námestí pred Starou radnicou, pri Rybárskej bráne, na Krížnej ulici, pri Trnavskom mýte či Vydrickej bráne.
Najčastejšími trestami bolo obesenie a sťatie, no používali sa aj oveľa krutejšie spôsoby – lámanie na kolese, upaľovanie či utopenie. Práve tieto tresty boli určené najmä pre osoby obvinené z čarodejníctva, pri ktorých sa verilo v očistnú silu ohňa a vody.
Viete, prečo musíte byť pod Michalskou vežou ticho? Nočné centrum Bratislavy skrýva desivé tajomstvo
Pri Rybárskej bráne bola upálená aj prvá známa bratislavská bosorka Agáta, ktorej pamiatku dnes pripomína pamätná tabuľa na Hurbanovom námestí. Mnohé z obetí pritom mohli byť nevinné, no vtedajšia spoločnosť o tom nepochybovala.
Keď sa dnes prechádzate týmito miestami, možno si ani neuvedomujete, aké tragické príbehy sa tu kedysi odohrávali. Bratislava má aj vďaka nim svoju temnú, no fascinujúcu históriu, ktorá dodnes formuje jej legendy a mestskú pamäť.
