BRATISLAVA 21. novembra 2018 (BD/PR) – Nikdy som nechcel žiť uponáhľaný život. Detstvo a študentský život som si užíval. Rád som chodieval s kamarátmi na rôzne krúžky a akcie, kde sme nič neriešili, no veľa sa dozvedeli a dobre zabavili. Cítil som sa aktívny a bezstarostný, žil som bez stresu.
Ku koncu vysokej školy sa však môj životný štýl zmenil. Spoznal som svoju životnú lásku a po skončení štúdií sme sa rozhodli, že sa vezmeme a začneme spolu bývať. Mali sme krásnu svadbu a šetrili si na nový byt. Obaja sme si našli prácu, ktorá nás bavila a napĺňala. No keďže som bol cieľavedomý, tak som pomerne rýchlo postupoval v kariérnom rebríčku. A s radosťami prišli aj starosti. Čím viac som pracoval, tým viac som cítil, že sa s mojou láskou odcudzujeme. V práci som trávil dni aj večery, zatiaľ čo ona bola doma sama. Chceli sme rozšíriť svoju rodinu o potomka, ale pravdepodobne kvôli stresu sa nám nedarilo. Takto to šlo dlhší čas, až som si povedal dosť.
Hľadanie cesty
Dosť som povedal nie nášmu vzťahu, ale môjmu uponáhľanému životu. Nebolo to jednoduché. Prišiel k nám nový kolega, ktorý pracoval naozaj dobre, ale hneď ako mu skončila pracovná doba odišiel preč. Raz som sa ho spýtal, či mu nevadí, že necháva v robote nedokončenú prácu. Odpovedal mi, že nie, keďže má aj dôležitejšie veci. Tá dôležitejšia vec bola jeho rodina. Dlhšie som to nechápal, až som raz za ním šiel a opýtal sa ho, ako môže byť taký pokojný. Vysvetlil mi, že každý potrebuje niekde svoj pokoj nájsť. On ho našiel v cvičení jogy, ktorá ho naučila, ako žiť pokojný a vyrovnaný život. V práci som dal výpoveď dohodou a začal som hľadať niečo, čo by ma priviedlo na rovnakú cestu.
Nové dobrodružstvo
Spomenul som si, že v detstve som s dedom chodieval na ryby. Vybral som sa na povalu a našiel na nej všetky rybárske potreby a naštudoval si, ako nato, keďže som chytať ryby už zabudol. Už počas tohto prípravného procesu, si moja manželka, začala na mne všímať pozitívne zmeny. Z novej, menej stresujúcej práce som prichádzal aj skôr domov a nerozprával som iba o svojich pracovných starostiach a problémoch. Moju životnú lásku veľmi potešilo, že mám aj iné záujmy a mňa zas tešila vízia nového dobrodružstva. Cítil som, že ak neskončím s rýchlym životným tempom a so životom plným pracovného zhonu, oslabí mi to psychiku.
Pokojný život
Na prvú rybačku som išiel sám, vybral som si krásne miesto na brehu jazera. Bol chladný jesenný deň, dobre som sa naobliekal a obul teplé zimné topánky. Nikto nikde nebol, iba ja, príroda, voda a ticho. Na prvý krát som mal celkom úspech. Chytil som síce len jednu rybu, ale na sklonku dňa som začal pociťovať pokoj, pretože som mohol rozmýšľať aj nad úplne inými vecami, než je práca. Ďalší raz som už vedel, čo ma čaká, preto som sa na rybačku tešil celý týždeň a odvtedy na ňu chodím každú nedeľu. Pri rybárčení si vďačne užívam vôňu prírody, jemný vánok, spev vtákov a nekonečné ticho. Dnes mi to príde až divné, ako som sa mohol toľké roky, naháňať len za prácou a žiť v nepretržitom strese. A keďže si rybárčenie zamilovala aj moja manželka, časom sa pridala ku mne. Netrvalo dlho a naša rodina sa rozrástla. Nikdy by som neveril, ako mi rybárčenie môže zmeniť život. Dnes mám okrem krásnej ženy aj nádherné dieťa, skvelú prácu a najmä životný pokoj.
