Výstava Divadelná tvár Ľudovíta Štúra sleduje osobnosť slovenských dejín, národného obrodenia i jazykovedy z pohľadu teatrológov, prezentuje Štúrov vzťah k dráme a k ochotníckemu divadlu a tiež jeho zobrazovanie na javiskách slovenských profesionálnych divadiel
Podoby Ľudovíta Štúra na javiskách slovenských divadiel a jeho úlohu pri formovaní slovenského ochotníckeho divadla predstaví od piatka 23. októbra výstava v sídelnej budove Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave. Reprezentatívnu retrospektívnu výstavu Divadelná tvár Ľudovíta Štúra pripravil Divadelný ústav v spolupráci so SNM k 200. výročiu narodenia osobnosti slovenského národného hnutia polovice 19. storočia, Ľudovíta Štúra.
Výstava bude prístupná verejnosti od 23. októbra až do 28. februára budúceho roka, informoval o tom Miroslav Švoňava z oddelenia vonkajších vzťahov Divadelného ústavu. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 22. októbra o 17. hodine za prítomnosti tvorcov niektorých inscenácií. Výstavu otvorí režisér Roman Polák, ktorý sa podpísal pod dve inscenácie s hlavným hrdinom Ľudovítom Štúrom, a to hru Karola Horáka „… príď kráľovstvo Tvoje…“ a „Prorok Štúr a jeho tiene“, avizoval Švoňava.
Výstava Divadelná tvár Ľudovíta Štúra v dvoch tematických blokoch prezentuje Štúrov vzťah k dráme a k ochotníckemu divadlu a tiež jeho zobrazovanie na javiskách slovenských profesionálnych divadiel.
„Štúr ako rockový spevák, ako vodca revolúcie, ako zamilovaný mladík, ako utrápený starnúci muž, ako dirigent malej spevohry či rozhnevaný búrlivák. Na javiskách bojoval perom i mečom, nadšene prednášal o spoločenských zmenách, zvádzal hneď niekoľko žien naraz, rozdával rady priateľom i nepriateľom, dirigoval malý orchester,“ uvádza sa v tlačovej správe k výstave.
Expozícia upozorní nielen na divadelné spracovania príbehu Štúra, ale aj jeho generačných druhov. Ich javiskový obraz priblížia fotografie a artefakty z inscenácií i hudba. Podľa vedúcej Centra výskumu divadla Divadelného ústavu Juliany Beňovej, všetky vystavované inscenácie dokazujú, že Štúr patrí k osobnostiam, ktorých život a dielo bolo hodné scénicky spracovať.
„Je pozoruhodné, že viaceré inscenácie nabúrali zaužívané kultúrne kódy a mýty o štúrovcoch a v provokujúcich interpretáciách snímali nielen Štúra, ale aj iných národných dejateľov z piedestálu hrdinov,“ cituje tlačová správa Julianu Beňovú, ktorá je zároveň kurátorkou výstavy.
