Pozrite si výsledky prieskumu mesta, ktoré sa podarilo získať portálu Bratislavadeň. Hlavnou témou bolo vnímanie a názory obyvateľov na hlavné mesto.
V hlavnom meste nežijú iba rodení Bratislavčania, ale aj cudzinci či ľudia, ktorí tu napríklad dochádzajú za prácou či štúdiom a trvalý pobyt majú v inom meste.
Prieskum sa zameriaval na to, aký majú vzťah ľudia k Bratislave a či si vedia predstaviť aj ďalšie roky strávené v hlavnom meste. Odpovedali taktiež na otázky týkajúce sa oblasti investovania zdrojov, obáv a problémov Bratislavy.
Prieskumy Vnímanie a názory na bývanie v hlavnom meste Bratislava a Vnímanie a názory na služby hlavného mesta Bratislava dal vypracovať bratislavský magistrát v júli 2021. Dodávateľom bola spoločnosť Median SK. Celková cena prieskumov sa vyšplhala na 14 760 eur.
Vzťah k Bratislave
Pozitívny vzťah k hlavnému mestu má až tri štvrtiny respondentov. Kladnú možnosť si o čosi častejšie vybrali ženy a respondenti s vyšším vzdelaním. Z absolventov vysokých škôl sa v Bratislave žije dobre 90 % opýtaných.
Naopak, žiadny vzťah k Bratislave nemá 6 % respondentov. Uviedli to častejšie muži a respondenti so strednou školou bez maturity. Ďalších 6 % respondentov nemá vôbec rado hlavné mesto, no žijú v ňom z rôznych dôvodov.
Každý desiaty opýtaný sa nad takouto otázkou nezamýšľa. Túto možnosť si zvolili častejšie najstarší respondenti alebo so základným vzdelaním.
Budúcnosť v Bratislave a jej vnímanie
Väčšina respodentov (80 %) si vie predstaviť svoj život v Bratislave v roku 2030. Túto víziu najčastejšie zdieľajú respondenti s vysokoškolským vzdelaním (89 %) a so základným vzdelaním (51 %).
Mladšie vekové skupiny sa veľmi v hlavnom meste nevidia, ide o skupinu opýtaných do 34 rokov (16 %). Dôvody, ktoré odrádzajú od života v Bratislave, sú napríklad vysoké ceny nájmov a nehnuteľností, drahé ceny služieb či zlé podmienky pre život s deťmi.
Takmer tri štvrtiny obyvateľov Bratislavy očakáva, že mesto sa v budúcnosti rozrastie a pričlení si okolité obce. Ďalšie dve tretiny súhlasia s tým, že Bratislava bude tolerantným mestom – častejšie si to myslia respondenti s vysokoškolským vzdelaním.
Komfortnú prepravu MHD očakávajú dve tretiny opýtaných. Výrok, že sa nič zásadné nezmení, zastáva viac ako 40 % respondentov. Viac ako polovica obyvateľov taktiež neočakáva, že mesto bude pripravené na klimatickú krízu.
Oblasti investovania zdrojov
Podľa obyvateľov by mesto nemalo prestať investovať zdroje najmä do ekologických opatrení, myslí si to takmer polovica respondentov. Častejšie túto možnosť zvolili najmladší opýtaní do 24 rokov a všetky kategórie vzdelania okrem stredoškolského bez maturity.
Na 2. mieste skončila parkovacia politika, investíciu zdrojov do tejto oblasti by ocenila takmer štvrtina respondentov. Rozvoj cyklodopravy, pešej dopravy, budovanie nájomného bývania, financovanie sociálnych služieb či digitalizáciu s elektronizáciou by privítala približne pätina respondentov.
Za financovanie športovísk by bolo 10 % opýtaných, túto možnosť si zvolili častejšie muži a najmladšia veková skupina do 24 rokov. Zabezpečenie lepšieho financovania kultúrnych zariadení by chcelo 7 % opýtaných a opäť častejšie tí najmladší.
Respondenti boli viac nerozhodní pri otázke, do ktorých oblastí by malo mesto prestať financovať. Až 15 % z nich sa nevedelo vôbec vyjadriť.
Najčastejšie však uvádzali budovanie nájomného bývania (17 %) a rozvoj parkovacej politiky (17 %), pričom obe možnosti častejšie označovali muži alebo respondenti do 34 rokov.
Na ďalších miestach skončili financovanie všetkých druhov športovísk (16 %), zabezpečenie lepšieho financovania kultúrnych zariadení mesta (16 %) či digitalizácia a elektronizácia služieb mesta (16 %).
Zlepšenie kvality mesta
Respondenti považujú za dôležité, aby mesto prioritne zlepšovalo kvalitu rôznych oblastí. Najvyššiu mieru dôležitosti vyjadrili pri zabezpečovaní MHD a jej kvality, čo uviedlo až 95 % opýtaných.
Obyvatelia považujú za problém aj dopady klimatickej zmeny či prehrievanie mesta a je potrebné to riešiť (90 %). Pre ženy sú dôležitejšie zabezpečenie a podpora vzdelávacej infraštruktúry a sociálnych služieb či zabezpečenie bývania. Športovej infraštruktúre prikladajú vyššiu dôležitosť mladší respondenti.
Problémy Bratislavy a obavy do budúcna
Ako najzávažnejší problém označili respondenti dopravnú politiku a zahltenie mesta autami (28 %). Zvyšovanie cien nehnuteľností a bývania v Bratislave pociťuje 23 % opýtaných. Doprava trápi viac mužov a ľudí s vyšším vzdelaním, drahé bývanie zase vekovú skupinu do 44 rokov.
Približne každý desiaty respondent považuje za vážny problém verejnú dopravu, čistotu v meste a bezpečnosť. O poslednú oblasť majú obavy najmä najstarší respondenti nad 65 rokov a opýtaní so základným vzdelaním.
Čoho sa obyvatelia obávajú? Najväčší strach má takmer polovica respondentov z dopravného kolapsu, uviedli to častejšie ľudia s vyšším vzdelaním.
Klimatickej krízy sa obáva 43 % respondentov a jedna tretina sa desí nízkej kvality života. O nedostupnosť bývania sa bojí 31 % opýtaných, ide najčastejšie o obyvateľov do 34 rokov. Menej panujú obavy o nezamestnanosť, starnutie populácie či nedostupnosť verejných služieb.
