Štátna spoločnosť Verejné prístavy, a. s., predstavila zámer na vypracovanie druhej fázy Stratégie rozvoja verejného prístavu Bratislava. Projekt nadviaže na podobný dokument z roku 2016, ktorý je podľa spoločnosti kľúčový najmä z hľadiska oprávnenosti ďalších rozvojových projektov a lepšieho využitia potenciálu bratislavského riečneho prístavu na Dunaji.
Hlavným cieľom je určiť možnosti budúceho rozvoja prístavu v nákladnej i osobnej doprave, ako aj jeho fungovanie v súvislosti s regionálnymi národnými či medzinárodnými logistickými spojeniami. Problémom rozvoja sú majetkovo-právne vzťahy, keďže pozemky v nákladnom prístave vlastnia Verejné prístavy a infraštruktúru súkromná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy, a. s. (SPaP).
„Prístav existuje 121 rokov a bola by veľká škoda nerozvíjať ho ďalej. Nanešťastie, privatizácia v roku 1997 nás trochu dostala do patovej situácie, ale stále sú možnosti na rozvojové projekty,“ povedal v stredu generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Verejné prístavy Gabriel Szekeres po prezentácii projektu počas plavby na Dunaji. Oslovili preto odbornú a laickú verejnosť, aby navrhla svoje predstavy o podobe fungovania bratislavského prístavu.
„Majetkovo-právne vysporiadanie nás vždy bude brzdiť, a preto o využívaní rôznych spôsobov financovania musíme veľmi intenzívne diskutovať. Verejné zdroje môžeme investovať len v prípade, ak sa projekt nedotkne priamo majetku súkromnej spoločnosti,“ uviedol Szekeres s tým, že je to dosť limitujúc faktor, ale sú aj iné možnosti financovania projektov.
Dopytová štúdia
Rozvojovému plánu prístavu bude predchádzať dopytová štúdia, ktorá by mohla byť hotová do septembra. „Na základe informácií sa budeme snažiť navrhnúť také riešenia pre rozvoj prístavu Bratislava, ktoré by smerovali k navýšenie prekládkových kapacít,“ povedal projektový koordinátor a odborný asistent na Žilinskej univerzite Tomáš Kalina. Na rozvoj prístavu by podľa neho mohli byť využité nielen peniaze Európskej únie a štátu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, ale aj zo súkromných zdrojov.
„Verejné prístavy majú určité obmedzenia, čo sa týka finančných zdrojov z dôvodu nevyjasnených majetkovoprávnych vzťahov. Záleží od toho, ako sa vyriešia v prvej etape práve tieto záležitosti a potom investície môžu byť realizované. Aj keď existujú časti prístavu, ktoré by už mohli byť modernizované,“ priblížil Kalina, ktorý predstavil potenciál vnútrozemskej vodnej dopravy v dunajskom regióne.
Majetkovo-právne vysporiadanie
Kapacita nákladného prístavu Bratislava je podľa šéfa Verejných prístavov využitá zhruba na 40 %. „Je to rozsiahly prístav. Priestorov je tu dosť. Uvidíme, čo ukáže dopytová štúdia. Či potrebujeme doplniť celý prístav nejakými komoditami alebo bude stačiť iba časť,“ priblížil Szekeres. Za hlavnú prioritu tohto roka považuje práve majetkovo-právne vysporiadanie v prístave. „To najviac obmedzuje ďalší rozvoj prístavu,“ upozornil. „Sú viaceré alternatívy. Stačí nám vytvoriť právny vzťah k infraštruktúre. Neznamená to, že sa musíme sa stať majiteľmi, právny vzťah je aj nájomný vzťah. Diskutujeme s SPaP, aby sme ich podnikanie neobmedzili a mali právnu istotu do budúcnosti,“ dodal Szekeres. Ďalšou prioritou je podľa neho realizácia projektov na zabezpečenie lepšieho fungovania prístavov.
„Z hľadiska transparentnosti chceme vysúťažiť prevádzkovateľa modernizovanej časti prístavu Bratislava. Snažíme sa prioritne využívať na financovanie projektov najmä európske zdroje v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020. Alokované prostriedky treba pokryť zmysluplnými projektmi,“ poznamenal Szekeres. V prioritnej osi 4 uvedeného programu – Infraštruktúra vodnej dopravy – sú alokované zdroje EÚ v objeme 116,45 mil. eur a na spolufinancovanie prostriedky štátu vo výške 11,56 mil. eur. Ku koncu marca bolo z peňazí EÚ využitých 25,2 tis. eur (0,02 % z alokácie) a zo štátneho rozpočtu 1 482 eur (0,01 %). Tieto zdroje možno na základe pravidla n+3 využiť do konca roku 2023.
