4.11.2024 (SITA.sk) – Americký volebný systém, ktorý vďaka nepriamej voľbe prostredníctvom Zboru voliteľov už niekoľkokrát umožnil víťazstvo kandidátovi s nižším počtom hlasov, patrí medzi najkomplikovanejšie a najkontroverznejšie na svete.
Do povedomia verejnosti na celom svete sa výrazne zapísal najmä pred ôsmimi rokmi v súvislosti s víťazstvom republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, napriek tomu, že jeho demokratická protikandidátka Hillary Clintonová získala o takmer tri milióny hlasov viac.
Stalo sa tak vďaka Trumpovým tesným víťazstvám v niekoľkých kľúčových štátoch, vďaka čomu prekročil potrebnú hranicu 270 voliteľov.
Voľby sú každé štyri roky
Prezidentské voľby sa v Spojených štátoch konajú každé štyri roky, vždy v prvý utorok po prvom novembrovom pondelku. Tie najbližšie sa uskutočnia 5. novembra 2024. Stoja v nich proti sebe republikánsky kandidát a exprezident Donald Trump a jeho demokratická protikandidátka a súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová.
Viac o téme: Prezidentské voľby v USA 2024
Základy amerického volebného systému vychádzajú z ústavy z roku 1787, ktorá stanovila pravidlá nepriamych, jednokolových prezidentských volieb.
Americkí Otcovia zakladatelia v tomto riešení videli kompromis medzi priamymi voľbami a voľbou členmi Kongresu, ktorú považovali za nedostatočne demokratickú. Odvtedy sa už dostali do kongresu stovky návrhov na dodatky v snahe upraviť alebo zrušiť tento systém, no ani jeden z nich neuspel.
Zbor voliteľov má 538 členov, ktorí zastupujú jednotlivé štáty. Každý štát má toľko voliteľov, koľko má zástupcov v Snemovni reprezentantov, ktorých počet závisí od počtu obyvateľov štátu, a Senáte, kde má každý štát dvoch zástupcov. Kalifornia má napríklad 54 voliteľov, Texas 40, Florida 30 a New York 28, zatiaľ čo riedko osídlené štáty ako Aljaška, Delaware, Južná Dakota, Severná Dakota, Vermont, Wyoming a Washington, D. C. majú troch voliteľov.
Vo väčšine štátov, s výnimkou dvoch – Nebrasky a Maine, pritom platí systém „víťaz berie všetko“, čo znamená, že ten kandidát, ktorý získa viac voličských hlasov, si na konto pripíše všetkých voliteľov za tento štát.
Prípady „nespoľahlivých voliteľov“
Nič v ústave pritom voliteľov nezaväzuje k tomu, aby hlasovali konkrétnym spôsobom. V prípade, že od nich štáty vyžadujú, aby rešpektovali výsledky hlasovania voličov, a oni tak nespravia, čaká ich zväčša len pokuta.
Takéto prípady „nespoľahlivých voliteľov“ sú však zriedkavé – v rokoch 1796 až 2016 hlasovalo proti víťazovi hlasovania v štáte asi 180 voliteľov, a zatiaľ nikdy sa nestalo, že by ovplyvnili výsledok volieb.
Najvyšší súd v júli 2020 rozhodol, že štáty môžu zákonne zaviazať voliteľov, aby hlasovali za víťaza hlasovania v štáte, a určiť im aj tresty za porušenie týchto záväzkov.
Víťazí s menším počtom hlasov
Trump bol pred ôsmimi rokmi piatym víťazom prezidentských volieb, ktorý vo voľbách získal menej hlasov, ako jeho súper. Prvým bol v roku 1824 John Quincy Adams, ktorý takto zdolal Andrewa Jacksona. Práve v roku 1824 pritom prvý raz zaznamenávali aj počty voličských hlasov.
V roku 1876 zase Rutherford B. Hayes získal o tri percentá hlasov menej ako Samuel J. Tilden, v roku 1888 sa takto stal prezidentom Benjamin Harrison, aj keď viac hlasov dostal Grover Cleveland a napokon v roku 2000 George W. Bush zdolal vďaka voliteľom Ala Gorea.
John Quincy Adams bol členom Demokraticko-republikánskej strany, rovnako ako jeho súper, zatiaľ čo zvyšní štyria zastupovali Republikánsku stranu a triumfovali takto nad členmi Demokratickej strany.
Voľba nových členov Kongresu
I keď sa pozornosť celého sveta bude piateho novembra sústrediť najmä na súboj Trumpa s Harrisovou, americkí voliči si budú na hlasovacích lístkoch vyberať aj nových členov Kongresu.
Republikáni, ktorí majú pod kontrolou Snemovňu reprezentantov, si túto pozíciu budú chcieť udržať a zároveň získať aj prevahu v Senáte. V hre je pritom všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov a 33 zo stovky miest v Senáte.
Spočítanie všetkých hlasov vo voľbách zvykne trvať niekoľko dní, no zvyčajne boli výsledky jasné v skorých ranných hodinách nasledujúceho dňa. Veľa ľudí však hlasuje poštou, čo tiež môže spôsobiť určite zdržanie pri spočítavaní.
Volitelia sa v hlavných mestách štátov stretnú 17. decembra a odovzdajú svoje hlasy. Kongres následne 6. januára 2025 potvrdí víťaza prezidentských volieb, ktorý 20. januára zloží prísahu.
Viac k témam: Americký volebný systém, Prezidentské voľby v USA, Prezidentské voľby v USA 2024 (Trump – Harris)
Zdroj: SITA.sk – Americký volebný systém patrí medzi najkomplikovanejšie a najkontroverznejšie na svete © SITA Všetky práva vyhradené.
