13.6.2024 (SITA.sk) – Nárast volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sa môže javiť ako dobrá správa, ale v dvoch rozmeroch to tak nie je. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Alexander Onufrák z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Ako ozrejmil, na Slovensku sme síce v ostatných voľbách do europarlamentu zaznamenali historicky najvyššiu volebnú účasť, a to viac ako 34 percent, no v rámci Európskej únie sme stále štátom s jednou z najnižších voličských účastí. „V týchto voľbách do EP bola voličská účasť na Slovensku piata najnižšia. Nižšiu voličskú účasť ako Slovensko mali už len Lotyšsko, Bulharsko, Litva a Chorvátsko,“ vraví politológ.
Rast účasti vo všetkých typoch volieb
V rámci druhého rozmeru položil otázku, ako môžme byť spokojní s tým, že len jeden z troch oprávnených voličov pristúpi k volebnej urne a vyjadrí svoj postoj k európskym záležitostiam. „Považujem za žalostné, ak dve tretiny oprávnených voličov ostávajú doma bez akejkoľvek spätnej odozvy,“ vyjadril sa.
Viac o téme: Voľby do Európskeho parlamentu 2024
>>> Online (minúta po minúte): Eurovoľby 2024 na Slovensku
Onufrák však pozitívne vníma to, že v posledných rokoch vzrástla volebná účasť vo viacerých typoch volieb, či už to boli voľby do orgánov samospráv na jeseň 2022, parlamentné voľby vlani v septembri, ale aj tohtoročné prezidentské voľby. „Snáď tento rastúci trend bude pokračovať i v ďalších voľbách. Nárast politickej a občianskej participácie občanov je možné jednoznačne vnímať ako pozitívny jav,“ skonštatoval politológ.
Čoraz hlasnejšie prejavy eurokritikov a euroskeptikov
Za nárastom účasti Onufrák vidí najmä aktivizáciu proeurópsky orientovaného voličstva, ktoré budúcnosť Slovenska vníma v spoločnej Európe, ku ktorej sa chce približovať, nie sa jej vzďaľovať.
„Koniec-koncov, čoraz hlasnejšie prejavy eurokritikov a euroskeptikov nemalou mierou prilákali i voličov z opačného tábora, teda podporovateľov európskej integrácie. Okrem toho, rovnako koaličné aj opozičné politické strany aj ich voliči vnímali tieto voľby ako ‚(ne)potvrdenie‘ výsledkov ostatných parlamentných i prezidentských volieb. Oba politické tábory to vnímali v kontexte ‚po tretíkrát to vyjde‘,“ hovorí politológ.
Volebný výsledok Progresívneho Slovenska
Finálne výsledky eurovolieb 2024 na Slovensku podľa Onufráka potvrdili, že o víťazovi sa rozhodovalo medzi dvomi najsilnejšími politickými subjektmi, a to koaličným Smerom-SD a opozičným hnutím Progresívne Slovensko (PS). „Otáznym pred voľbami ostávalo len to, či sa víťazom po tretí raz v rade, po voľbách do NR SR 2023 a prezidentských voľbách 2024 stane Smer-SD, alebo tentokrát to bude opozičné PS,“ konštatuje.
Politológ tiež poukázal na to, že víťazným progresívcom stúpla v porovnaní s poslednými eurovoľbami voličská podpora o vyše 200-tisíc hlasov, pričom volebná mapa ukazuje, že ich bašty sa z najväčších miest rozširujú i do regiónov, s výnimkou Kysúc, Považia či severovýchodu Slovenska.
„Za víťazstvom PS v týchto voľbách nevidíme ani tak výsledky ich doterajšej práce, ale skôr rozhodnutie značného množstva voličov prikloniť sa na stranu potenciálneho víťaza volieb, ktorý ma reálnu šancu poraziť opätovne rastúci Smer-SD,“ myslí si.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku 2024 (fotografie)
Onufrák je tiež toho názoru, že lídri PS by si mali uvedomiť, že tento elektorát treba nielen získať, ale aj dlhodobo udržať, keďže značná časť z neho je nestabilná.
„V opačnom prípade môže v budúcnosti PS postihnúť rovnaký osud ako víťaza volieb do NR SR 2020 OĽaNO (dnes hnutie Slovensko), ktoré síce parlamentné voľby s viac než 25-percentnou voličskou podporou vyhralo, ale odvtedy permanentne voličskú podporu stráca. Stavať stranícku politiku na boji proti Smeru a kritike jeho straníckych lídrov už dnes nestačí,“ vystríha.
Volebný výsledok strany Smer-SD
V prípade volebného výsledku Smeru vníma Onufrák nedostatočnú aktivizáciu vlastného voličstva.
Poukazuje tiež na to, že hoci Smer v porovnaní s voľbami do EP v roku 2019 získal vyše 200-tisíc hlasov naviac, v porovnaní s nedávnymi parlamentnými voľbami prišiel o vyše 300-tisíc. „To rozhodne nie je nezanedbateľný voličský potenciál. Podpora čo by len pätiny tejto potenciálnej kapacity by prepísala víťaza volieb,“ upozornil politológ s tým, že voliči Smeru zrejme nepovažovali tieto voľby za také dôležité.
Poukázal aj na to, že hoci je zisk piatich mandátov pre Smer solídny, otázkou ostáva, ako s ním zvolení europoslanci naložia, keďže sú v súčasnosti nezaradení, a teda by mali mať v EP malý politický výtlak.
„V prípade Republiky je možné hovoriť v každom prípade o úspechu v eurovoľbách. Voličská podpora na úrovni nad 12 percent je podstatne lepší výsledok oproti predikciám prieskumných agentúr. Neúspech Republiky v ostatných parlamentných voľbách, keď strane chýbali necelé tri desatiny percenta, aby prekročila prach zvoliteľnosti do NR SR, si strana nahradila veľmi slušným výsledkom v eurovoľbách,“ skonštatoval Onufrák, ktorý za tým vníma najmä presun voličstva medzi Republikou a Slovenskou národnou stranou (SNS), ktorá sa do EP nedostala. Kým vo voľbách do NR SR podporil pronárodne orientovaný volič SNS, vo voľbách do europarlamentu sa karta obrátila.
Volebný výsledok na úrovni 1,9 percenta by podľa politológa malo vedenie národniarov chápať ako varovný signál, že elektorát nie je spokojný s ich krokmi. „Ponuka kandidátov SNS do eurovolieb zostavená z tých istých ľudí pôsobiacich v rámci zákonodarnej či výkonnej moci, bez akýchkoľvek nových osobnosti, bolo už asi priveľa aj pre pronárodne orientovaného voliča,“ poznamenal.
Volebný výsledok strany Hlas-SD
Za najväčšie sklamanie ostatných eurovolieb označil Onufrák výsledok strany Hlas-SD, ktorú volilo 7,18 percenta voličov a získala jeden mandát. Strana má podľa neho naviac a pre ľavicového voliča je určitou alternatívou k Smeru.
Skonštatoval tiež, že je ťažké určiť, čo presne sa podpísalo na volebnom výsledku. Či to bola pretrvávajúca eufória z víťazstva exšéfa strany Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách a podcenenie volieb do EP, alebo súcit a spolupatričnosť k Smeru a jeho lídrovi Robertovi Ficovi, ktorý prežil atentát.
„V každom prípade z volebnej mapy je zjavné, že Hlas-SD je na ústupe, pričom časť jeho voličov sa naspäť vracia k podpore Smeru-SD. Asi najzreteľnejšie je to vidieť na volebnej mape stredného či severovýchodného Slovenska,“ podotkol Onufrák.
Volebný výsledok KDH
Na margo posledného zvoleného subjektu, Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktoré získalo jeden mandát, politológ uviedol, že hoci sa to môže javiť ako potešujúci výsledok, podobne ako v prípade Smeru či Hlasu vníma nevyužitie voličského potenciálu.
Poukázal na pokles voličskej podpory v porovnaní s parlamentnými voľbami 2023, i na úpadok KDH v regiónoch, kde v minulosti dominovalo, napríklad na Orave.
„Za hlavnú príčinu tohto stavu považujem ideové zotrvanie hnutia len na úrovni nepresahujúcu isté hranice či teritórium. Aj keď sa to od tradične konzervatívnej strany na jednej strane očakáva, na druhej strane je potrebné reflektovať potreby doby, pretože zotrvávať v politike ako na začiatku 90. rokov minulého storočia dnes už nestačí,“ skonštatoval.
Volebný výsledok SaS a Demokratov
Na adresu strán Sloboda a Solidarita a Demokrati, ktorým kreslo v europarlamente len tesne uniklo, politológ vidí potenciál na rast, avšak len v prípade, ak sa dokážu spojiť s ideologicky a hodnotovo podobnými subjektmi. „Pokiaľ sa tak nestane, je vysoko pravdepodobné, že skôr či neskôr dôjde k ich úplnému zániku. Momentálne na tejto trajektórií vidím hnutie Slovensko i politická strana Za ľudí,“ uzavrel.
Viac k témam: Politológ, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024
Zdroj: SITA.sk – Politológ: Nárast volebnej účasti vo voľbách do EP sa môže javiť ako dobrá správa, ale v dvoch rozmeroch to tak nie je © SITA Všetky práva vyhradené.
