8.4.2026 (SITA.sk) – Právoplatne odsúdený Miroslav Marček v stredu na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku odmietol vypovedať v procese týkajúcom sa úkladnej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.
Dôvodom je, že si nechce spôsobiť ďalšie trestné stíhanie. Z tohto dôvodu pôvodne nechcel byť ani eskortovaný z väznice v Ilave na súd, senát mu v tom však nevyhovel a na stredajšie pojednávanie musel prísť. Prokurátori v reakcii na postoj Marčeka navrhli čítať jeho výpovede z prípravného konania, kde bol ešte v pozícii obvineného.
Diera v zákone
Právny zástupca pozostalých Roman Kvasnica upozornil, že právoplatne odsúdený Miroslav Marček vypovedal v roku 2020 pred súdom v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka ešte ako obžalovaný, teraz sa však jeho postavenie už zmenilo a je svedkom. Ako ďalej dodal, má to vplyv na rozsah oboznámených dôkazov.
„Tam je troška diera v zákone,“ skonštatoval advokát s tým, že pre poškodených by bolo dôležité, aby sa prečítala jeho výpoveď, ktorú urobil ako obžalovaný.
„Tam veľmi obšírne vypovedal o priebehu realizácie tej vraždy. Potvrdzoval niektoré informácie, ktoré poskytol orgánom činným v trestnom konaní a to nakoniec pred súdom zopakoval aj Zoltán Andruskó,“ povedal Kvasnica. Doplnil, že táto situácia je daňou za to, že trestné konanie vo veci vraždy novinára trvá už osem rokov.
Marček si odpykáva 25 rokov väzenia
Marček už v prvom procese týkajúcom sa vraždy novinára v januári 2020 priznal vinu a momentálne si odpykáva právoplatný trest 25 rokov väzenia. Odsúdený bol pritom okrem vraždy Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej aj za vraždu podnikateľa Petra Molnára. Koniec výkonu trestu má naplánovaný na rok 2043. V prípade prípravy vrážd je stíhanie Marčeka momentálne presušené, čo potvrdila dozorová prokuratúra.
Bývalý vojak Marček pred súdom v rámci prvého procesu vypovedal, že vo februári 2018 zastrelil Jána Kuciaka a jeho partnerku Martinu Kušnírovú v ich rodinnom dome v obci Veľká Mača pri Galante. V rámci opakovaného procesu v máji 2022 však Marček vypovedať odmietol. Argumentoval tým, že od udalostí prešlo viac rokov, okolnosti si už presne nepamätá a nechce protirečiť pôvodnej výpovedi. Marček vtedy takisto poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní ho začali opätovne stíhať v kauze prípravy vrážd prokurátorov.
Výpoveď z roku 2020
V januári 2020 Marček na súde vypovedal, že s objednávkou na vykonanie vraždy oslovil jeho bratranca, bývalého policajta Tomáša Szabóa, približne koncom roku 2017 Zoltán Andruskó. Pôvodne podľa Marčeka znela objednávka na prokurátora Maroša Žilinku, neskôr ju Andruskó zmenil na Kuciaka.
Ten mal byť unesený a neskôr zavraždený tak, aby sa jeho telo nenašlo. „Tomáš Szábó mu (Andruskóovi, pozn. SITA) však povedal, že v dnešnej dobe je nereálne niekoho niekam prevážať,“ povedal Marček.
Andruskóa podľa vlastných slov Marček poznal približne od roku 2015, lepší kamarát s ním bol však jeho bratranec Tomáš Szabó. Zároveň Marček v roku 2020 povedal, že Alenu Zsuzsovú nepozná a Mariana Kočnera pozná iba z medií. Po prijatí objednávky od Andruskóa podľa Marčeka spolu so Szabóom niekoľkokrát vykonali obhliadku miesta činu v obci Veľká Mača v okrese Galanta. Takisto si zabezpečili zbraň, ktorú upravili a tiež tlmič.
Pôvodne mali skutok vykonať už 19. februára 2018, v Kuciakovom dome sa však nachádzali ďalšie osoby, preto akciu odložili. Následne 21. februára už skutok vykonali. Marček podľa vlastných slov vnikol v podvečerných hodinách do Kuciakovho domu a v letnej kuchyni počkal, kým sa novinár vráti domov. Keď sa tak stalo, Kuciaka jedným výstrelom zasiahol do hrude. Následne strelil Martinu Kušnírovú do hlavy a pri odchode z miesta činu ešte raz vystrelil do ležiaceho novinára.
Veľmi podrobné informácie
Ďalej Marček v súvislosti s Kuciakom uviedol, že vedeli len to, že je novinár a „písal to, čo nemal písať„. So Szabóom si podľa neho mysleli, že Kuciak ani nie je jeho pravé meno. Andruskó im ukázal viaceré jeho fotografie a dostal tiež veľmi podrobné informácie o jeho pohybe a zvyklostiach.
„Bolo to až divné, že tam bolo napísané, ža kde aké horalky si kupoval a koľko zaplatil,“ povedal Marček So Szabóom sa podľa neho zhodli, že informácie musel vypracovať policajt, bývalý policajt alebo niekto, kto to nerobil po prvýkrát. Za skutok mali prisľúbenú sumu 40-tisíc eur, neskôr po medializácii prípadu však žiadali ešte ďalšie financie. Následne Marček podľa vlastných slov dostal ešte tri až štyritisíc eur.
Súd odmietol námietky Kočnera
Špecializovaný trestný súd v Pezinku sa tiež zaoberal podaniami Mariana Kočnera, ktorý je obžalovaný v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Kočnerovým podaniam nevyhovel ŠTS ani Ústavný súd SR.
Ako na stredajšom pojednávaní uviedol predseda senátu ŠTS Miroslav Mazúch, Kočner požadoval, aby boli zo spisu odstránené jeho komunikácie s bližšie nešpecifikovanými obhajcami, ktoré zabezpečil policajný vyšetrovateľ Martin Juhás, keďže to porušuje jeho právo na spravodlivý proces. Podľa Mazúcha je však podanie len všeobecné, pričom neuvádza konkrétne osoby, časové obdobie komunikácií ani miesto v spise, v ktorom sa nachádzajú.
„Senát v tomto štádiu konania zhodnotil podnet ako nedôvodný,“ povedal Mazúch s tým, že vo veci vraždy novinára Kuciaka sa uskutočnili už dva súdne procesy a Kočner v nich odstránenie komunikácií nepožadoval. Senát podľa Mazúcha ani nevedel identifikovať, akú komunikáciu má obžalovaný na mysli.
Sťažoval sa aj na porušenie prezumpcie neviny
Kočner sa tiež sťažoval na porušovanie prezumpcie neviny. Tej sa podľa neho dopustil bývalý šéf policajného tímu „Kuciak“ Peter Juhás, keď v rozhovore pre médiá vo februári 2026 skonštatoval, že komunikácia z Threemy je dôkazom viny Kočnera. Podľa Mazúcha však súd aj prokuratúra rešpektuje prezumpciu Kočnerovej neviny a Juhás už vo veci nevykonáva žiadne procesné úkony.
Navyše všetci vyšetrovatelia, ktorí vraždu novinára vyšetrovali, buď už nie sú v polícii alebo pracujú v iných jej zložkách. Pokiaľ ide o predmetné vyjadrenie Juhása, Kočner má podľa Mazúcha právo využiť napríklad žalobu na ochranu osobnosti alebo právo na tlačovú opravu.
Obžalovaný Kočner sa spolu s Alenou Zsuzsovou sťažoval aj na Ústavnom súde SR, konkrétne pre údajnú zaujatosť člena senátu Jána Buvalu. ÚS SR však sťažnosť zamietol s tým, že vec sa môže riešiť v odvolacom alebo dovolacom konaní.
Podľa právneho zástupcu poškodených Romana Kvasnicu je v tejto súvislosti dôležité, že súdy opakovane skonštatovali, že komunikácia z Threemy môže byť použitá ako dôkaz. Dôležité je podľa neho tiež to, že súd sa v tejto súvislosti neobráti na Súdny dvor Európskej únie s prejuduciálnymi otázkami, ktoré pripravil Kočnerov obhajca Marek Para. „Lebo to by nesmierne predĺžilo toto konanie,“ skonštatoval Kvasnica pre médiá.
Obžaloba týkajúca sa vraždy Jána Kuciaka
Podľa obžaloby týkajúcej sa vraždy Jána Kuciaka si podnikateľ Marian Kočner na prelome rokov 2017 až 2018 objednal u Aleny Zsuzsovej vraždu novinára, ktorý vo svojich novinárskych textoch poukazoval na jeho rôznorodú ekonomickú trestnú činnosť. Podľa zadania mal byť Kuciak najskôr unesený a neskôr zavraždený.
Zsuzsová sa so zadaním obrátila na v súčasnosti už právoplatne odsúdeného Zoltána Andruskóa, ktorému za vykonanie sľúbila odpustenie dlhu 20-tisíc eur plus finančnú čiastku 50-tisíc eur. Zároveň mu odovzdala údaje o Kuciakovi, ktoré Marian Kočner získal z jeho sledovania, a tiež jeho podobizeň. Andruskó sa so zadaním obrátil na dvojicu Tomáš Szabó a Miroslav Marček, ktorá je momentálne už tiež právoplatne odsúdená.
Marček a Szabó následne niekoľkokrát vykonali obhliadku domu vo Veľkej Mači pri Galante, kde Kuciak so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou bývali. Vo večerných hodinách 21. februára 2018 Marček vnikol do domu a pištoľou s tlmičom Kuciaka zasiahol dvakrát do hrudníka. Následne jednou strelou do hlavy usmrtil aj Martinu Kušnírovú.
Kauza prípravy vrážd prokurátorov
Pokiaľ ide o obžalobu v kauze prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho, podľa nej zadal v roku 2017 Marian Kočner Alene Zsuzsovej objednávku vraždy vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a v tom čase advokáta Daniela Lipšica. Dôvodom bolo angažovanie sa dvojice v kauze Technopol. Zsuzsová s požiadavkou oslovila Zoltána Andruskóa.
Odmena za vraždu Žilinku mala byť 70-tisíc eur a za vraždu Lipšica 200-tisíc eur. Andruskó s objednávkou oslovil Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. Tí však od toho neskôr odstúpili. Objednávku preto Andruskó zadal Dušanovi Kracinovi, cez ktorého sa dostala k Darkovi Dragičovi. Ten na príprave skutku spolupracoval s odsúdeným členom sereďskej drogovej skupiny Iliom Weissom. Skutok však nebol dokonaný.
V roku 2018 Kočner oslovil Zsuzsovú tiež vo veci vraždy vtedajšieho prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Odmena za skutok mala byť 100-tisíc eur. Dôvodom bolo, že podľa Kočnera sa mu Šufliarsky „otočil chrbtom“ a nechcel s ním spolupracovať na jeho trestných kauzách. Alena Zsuzsová opätovne v tejto veci oslovila Andruskóa a ten Szabóa a Marčeka. Šufliarskeho mali zabiť nástražným výbušným systémom alebo zastreliť. Marčeka a Szabóa však v septembri 2018 zadržali vo veci vraždy Kuciaka.
Tretí proces
Vražda Kuciaka sa na súde prejednáva už v rámci tretieho procesu. Kočner bol v predchádzajúcich dvoch procesoch vo veci vraždy Kuciaka oslobodený, Zsuzsová bola v prvom procese oslobodená a v druhom uznaná za vinnú. Odvolací súd však v oboch prípadoch rozsudky zrušil.
Najvyšší súd (NS) SR naposledy na neverejnom zasadnutí v máji 2025 zrušil už druhý rozsudok ŠTS v tomto prípade a vec mu vrátil z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku, a to pre nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov na úplné zistenie skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Zároveň z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu najvyššieho súdu uvedeného v predchádzajúcom rozsudku vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie inému senátu Špecializovaného trestného súdu. Z tohto dôvodu musí byť dokazovanie vo veci vykonané odznovu.
Pokiaľ ide o záležitosť prípravy vrážd, ktorú súd rieši už po druhýkrát, Zsuzsová a obžalovaný Dušan Kracina boli v predchádzajúcom procese uznaní za vinných a obžalovaný Darko Dragič, naopak, oslobodený. Aj táto časť rozsudku však bola odvolacím súdom zrušená. Kočner a Zsuzsová sú momentálne vo výkone trestu odňatia slobody pre odsúdenia v iných prípadoch, zatiaľ čo Kracina a bosniansky občan Dragič sú stíhaní na slobode.
Viac k témam: Kočner komunikácia Threema, Kuciak: Vražda novinára, Prezumpcia neviny, Príprava vrážd prokurátorov, Súd v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, Súdy
Zdroj: SITA.sk – Proces v kauze vraždy Kuciaka: Odsúdený Marček odmietol vypovedať a Kočner nepochodil so sťažnosťami © SITA Všetky práva vyhradené.
