5.6.2026 (SITA.sk) – Podľa IVO nevyhnutné zavádzať komplexné systémové opatrenia namiesto neadresných plošných kampaní a dizajnovať edukačné aktivity šité na mieru konkrétnym sociálnym skupinám.
Takmer polovica dospelej populácie (46 percent) na Slovensku dosahuje nízku úroveň mediálnej gramotnosti, teda schopnosti kriticky pristupovať k mediálnym obsahom, rozumieť im a vedome ich vyhodnocovať. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý zorganizoval v spolupráci s Nadáciou Eset. Ďalších 48 percent obyvateľstva možno podľa prieskumu považovať za stredne mediálne gramotných. Naopak, vysoká mediálna gramotnosť bola zistená iba u šiestich percent populácie.
Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzore 1 038 respondentov starších ako 18 rokov, mediálna gramotnosť na Slovensku je všeobecne charakterizovaná vysokou mierou pasivity. Hoci respondenti vedia napr. identifikovať manipulatívny titulok (70 percent), vybrať hodnoverný zdroj informácie (50 percent) a v oblasti informačných zdrojov vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 percent), v praktickom živote si pravdivosť informácií systematicky overuje iba 37 percent z nich.
Pravdivosť si overujú len reaktívne
Spomenutých 46 percent si overuje pravdivosť informácie len „reaktívne“ – teda len vtedy, ak už má konkrétne podozrenie, a nie ako súčasť bežného mediálneho návyku. Naopak, až 27 percent respondentov priznáva, že si ju neoveruje nikdy, čo v kombinácii so 46 percentami tých, ktorí tak robia len občas, vytvára podľa IVO široký priestor pre pôsobenie dezinformačných kampaní.
Najbežnejším mechanizmom takejto verifikácie je pritom vzájomné porovnávanie príspevkov/článkov na tú istú tému (51 percent) alebo spoliehanie sa na sociálne overovanie – cez priateľov či rodinu (33 percent).
Len marginálna časť populácie podľa prieskumu disponuje tzv. investigatívnym balíkom, ako je napr. aktívne vyhľadávanie primárnych zdrojov (32 percent), overovanie autora/zdroja a dátumu publikovania (23 až 27 percent), využívanie umelej inteligencie (18 percent), špecializovaných nástrojov ako Google Images, InVID (11 percent) alebo fact-checkingových služieb (šesť percent).
„Varovným signálom je zistenie, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií. Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory – situácie, keď človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky,“ zdôraznil autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.
Silne diferencovaná spoločnosť
Výsledky sociálno-demografickej analýzy navyše podľa IVO odhalili, že slovenská spoločnosť je v mediálnej gramotnosti silne diferencovaná. Kým napríklad vysokoškolsky vzdelaní ľudia, tvoriví pracovníci, manažéri a študenti vykazujú nadpriemerne vysokú a strednú mediálnu gramotnosť, ľudia s nízkym vzdelaním, manuálne pracujúci, dôchodcovia a nezamestnaní disponujú nadpriemerne nízkou mediálnou gramotnosťou – s podielom 53 až 68 percent.
Z generačného pohľadu úroveň mediálnej gramotnosti klesá s narastajúcim vekom. Zatiaľ čo v mediálnych kompetenciách je dominantnou najmä skupina 25 až 34-ročných, seniori 65+ sú na opačnom póle. Až 56 percent v tejto skupine podľa prieskumu vykazuje nízku gramotnosť.
„Prieskumné dáta ponúkajú zaujímavý pohľad pri porovnaní mladšej generácie s vysokou úrovňou mediálnej gramotnosti so staršou, pri ktorej je, naopak, úroveň nízka. Obe generácie spája rovnaké slabé miesto – vo vysokej miere overujú informácie cez priateľov a rodinu (41 % u najmladších, 44 % u seniorov). Mladí ľudia však majú sociálne overovanie ako jednu z viacerých vrstiev, kým seniori sa naň musia často spoliehať ako na jedinú aktívnu stratégiu, a preto sú napriek dobrému úmyslu výrazne zraniteľnejší,“ skonštatoval riaditeľ pre marketing a korporátnu komunikáciu Eset Slovensko Peter Ohrajter.
Bezbranní voči manipulácii a dezinformáciám
V sociálno-ekonomickom pohľade zasa úroveň mediálnych kompetencií podľa prieskumu kontinuálne rastie s príjmom domácnosti. Kým respondenti z najchudobnejších domácnosti (s príjmom do 1 000 eur mesačne) sú signifikantne najmenej gramotní (až 65 percent z nich), s vyšším príjmom ich mediálne kompetencie stúpajú.
Výsledky výskumu podľa IVO potvrdzujú, že úroveň mediálnej gramotnosti na Slovensku je alarmujúco nízka a jej rozloženie kopíruje najvýznamnejšie sociodemografické a socioekonomické línie štiepenia v spoločnosti. Najmä kognitívne zraniteľná časť obyvateľstva, ako napríklad seniori, sociálne izolovaní jednotlivci, ľudia s nízkym príjmom a nízkym vzdelaním, zostáva podľa inštitútu úplne bezbranná voči dezinformáciám a manipulatívnym technikám. Je preto podľa IVO nevyhnutné implementovať komplexné systémové opatrenia namiesto neadresných plošných kampaní a dizajnovať edukačné aktivity šité na mieru konkrétnym sociálnym skupinám.
Viac k témam: Dezinformácie, Mediálna gramotnosť, Prieskum
Zdroj: SITA.sk – Takmer polovica Slovákov má nízku mediálnu gramotnosť, viac než štvrtina si správy nikdy neoveruje © SITA Všetky práva vyhradené.
