Súčasný primátor Matúš Vallo poskytol ako začínajúci architekt v meste ešte pred rokmi rozhovory pre SME a SHIZ, ktorý už dnes nenájdete. Aké boli vtedy jeho pohľady a myšlienky? Prinášame vám názory mladého sebavedomého kariéristu Valla.
Mladý Vallo spravil kedysi rozhovor pre SME a aj pre magazín SHIZ, ktorý je už dnes zmazaný. BratislavaDen.sk sa dostal aj k zmazanému rozhovoru. Prinášame vám názory mladého sebavedomého kariéristu Valla.
Už vo svojich začiatkoch považoval architektúru za jeden z najdôležitejších prvkov okolia. Práve architektúra nám určuje ako sa cítime a má okrem kvalitného vzhľadu poskytovať aj praktickosť. Uvádzal pred 15 rokmi v rozhovore vtedy začínajúci architekt Matúš Vallo. Už od malička ho zaujímala estetika a na ďalších štúdiách zistil, že mu ide geometria. Vyšla mu z toho architektúra, ktorú už vtedy považoval za prepojenie umenia a techniky.
Svoju prácu vtedy prirovnával k pekárom. „Ja si tiež doma nepečiem rožky alebo čierny chleba, lebo mám pocit, že v pekárni to vedia robiť lepšie,“ uviedol v reakcii na to, či skutočne každý potrebuje architekta pre spojenie praktického a estetického.
Architektúra by mala napredovať a vyvíjať sa, a zároveň byť nadčasová. Návrhy od architektov niečo stoja i dnes, tak to bolo aj v čase poskytovania rozhovoru. Sám Vallo vtedy konštatoval, že projekty je potrebné vedieť zaplatiť, no v tom čase klientom dokázali poskytnúť návrhy aj pod cenu.
Ide často o tisíce: „Chceli by sme to robiť v miliónoch. (smiech) Záleží od toho, čo sa odovzdáva. Každý projekt má nejaké fázy, rozhodnutia, povolenia… Realizačné projekty sa u nás určite hýbu v státisícoch.“
Kritika aj chvála v uliciach
Na architektúre mesta ho vždy iritovali farebné bytovky a za jazvu tváre mesta považoval vyústenie mostu SNP do mesta, na Hodžovo námestie. Vedel by si tam skôr predstaviť tunel.
Modrý mrakodrap VÚB na Mlynských Nivách zas považuje za nemoderný a návrh za netrvácny.
Čo sa týka hodnotenia mostov nešetril chválou ani kritikou. Most Apollo je bez výhľadu a fádny. SNP je zas famózne konštruovaný a elegantný. „Nie je to stavba, ku ktorej sa modlím, ale je dobrá,“ konštatoval vtedy.
SNG je nádherná
Podľa mnohých obyvateľov je súčasný vzhľad Slovenskej národnej galérie po zásahu architekta Dědečeka ohavný. Vallo ju už pred 15 rokmi označil za nádhernú. Uznal však, že bola zle technicky urobená.
V čase poskytovania rozhovoru sa tiež riešila budúcnosť a vzhľad Kamenného námestia. Mal padnúť hotel Kyjev aj niekdajší Prior. Vtedy by si vedel na tomto mieste predstaviť niečo iné, ako spomínané budovy. Nepáčila sa mu však spoločnosť, ktorá tam mala stavať.
V rozhovore zhodnotil aj Aupark Tower. Developerov podľa jeho niekdajšieho názoru bolo možné rozdeliť na dve skupiny, dobrých a zlých. „Developeri sú pre mňa ľudia, ktorí mi dávajú robotu. Nechcem ich nijako démonizovať,“ konštatoval s tým, že nepochopil, ako to, že vôbec niekto povolil výstavbu Aupark Tower, ani to, že napriek množstvu peňazí, ktoré mali, to zbytočne tlačili.
Vraj musí byť každému, aj laikovi jasné, že niečo nehrá. Hoci mu vysoké budovy nevadia, veža prekazila výhľad z hradu. „Kebyže je to aspoň niečo mimoriadne, ale je to len prachobyčajná administratívna budova, akých je v rôznych „downtownoch“ milión,“ nešetril kritikou.
K Aupark Tower sa vyjadril aj v druhom rozhovore pre SHIZ, kde konštatoval ako pokazila dojem z príchodu do Bratislavy. Doplnil, že vzhľad mesta poškodil aj administratívny komplex CBC na Karadžičovej ulici. Položil si pritom básnickú otázku: „Či sú peniaze dôležitejšie, ako to, čo vytvorím a čo ovplyvní život iných ľudí? Dôležitá aj tá o egu: kde sa nachádza hranica medzi tým čo na danom mieste naozaj má stáť a tým čo tam vidím ja ako architekt.“
Malé veľké mesto
Sám v tom čase uznal, že architektúra je príliš vážna vec na to, aby sme ju nechali len na architektov. Už v tej dobe zažil niekoľko uletených architektov bez kontaktu s realitou, ktorí robia často i nefunkčné veci. Preto uznal, že do architektov treba rýpať.
Pobavil sa tiež na slogane malé veľké mesto, ktoré interpretoval nasledovne: „Bratislava je dosť veľká, aby tu bola riadna zápcha. Ale dosť malá na to, aby sa tu dalo dobre najesť alebo zabaviť. Niekedy mám pocit, že Bratislava je mesto, ktoré vďaka svojej veľkosti niekde medzi normálnym veľkým stredoeurópskym mestom a menším lokálnym mestom, má nevýhody oboch mierok.“
Tiež skonštatoval v rozhovore pre SHIZ, že Bratislava má vynikajúcu pozíciu. Dá sa vnímať napríklad ako satelit Viedne, ktorá je na najvyššej európskej úrovni, z hľadiska kultúry, pamiatok, jedla a spol.
Na otázku, či nejde v prípade dôvery v ľudí o naivitu odpovedal, že práve to je ich hlavná zbraň. Je to základná črta našej práce. „Náš ateliér sa usiluje robiť projekty, ktoré nie sú kontroverzné – nenarušujú kvalitu života v meste. To neznamená ale, že sa na najlepšom riešení situácie vždy zhodneme s verejnosťou,“ dodal.
