Autora prvého panelového domu na Slovensku, jedného z hlavných predstaviteľov funkcionalizmu a konštruktivizmu v československom staviteľstve 20. storočia Vladimíra Karfíka si vo štvrtok 8. decembra pripomenie Spolok architektov Slovenska.
Podujatie Hommage á Vladimír Karfík 1901 – 2016 k tohtoročnému 115. výročiu narodenia a 20. výročia úmrtia architekta sa začne o 14. hodine v sieni Dušana Jurkoviča v sídle Spolku architektov Slovenska na Panskej 15 v Bratislave. Ako informovala Ľudmila Jáchimová zo spolku architektov, spomienkový program otvorí prezident spolku Juraj Hermann. Následne Ivan Gürtler, jeden z Karfíkových bývalých študentov predstaví architektovo bratislavské obdobie. Prídu aj ďalší „karfíkovci“, teda bývalí študenti profesora Karfíka, ktorí sa k jeho odkazu dodnes hlásia.
Vladimír Karfík (26. októbra 1901, Idrija, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovinsko – 6. júna 1996, Brno) bol jedným z hlavných predstaviteľov funkcionalizmu a konštruktivizmu v československom staviteľstve 20. storočia. Bol priekopníkom montovaných celopanelových konštrukcií. Autorom prvého panelového domu na Slovensku – v Bratislave na Kmeťovom námestí, od ktorého sa odvíja história našej panelovej výstavby, je Karfík.
Vladimír Karfík vyštudoval architektúru na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v Prahe a následne od roku 1924 do 1925 absolvoval študijný pobyt v ateliéri Le Corbusiera v Paríži. Rok pracoval v Prahe, navštívil Anglicko. V období 1927 až 1930 bol v USA, kde pracoval pre firmy Schmidt – Garden – Ericson a Holabird – Root v Chicagu. Dostal sa do ateliéru popredného amerického architekta Franka Lloyda Wrighta, medzi iným autora Guggenheimovho múzea v New Yorku.
Pobyty v Paríži aj v Chicagu poznačili celú Karfíkovu tvorbu. V rokoch 1930 až 1946 pracoval ako vedúci architekt v projektovom oddelení Stavebnej kancelárie firmy Baťa v Zlíne. Zlínske obdobie je považované za jeho najvýznamnejšie. Práve diela z tých čias, ako obchodné domy Baťa v Brne, Bratislave, či Amsterdame, Rímsko-katolícky kostol v Petržalke, či viaceré zlínske vily, mu zaručili popredné miesto v dejinách modernej architektúry. V roku 1932 a 1933 realizoval výstavby v Anglicku a USA. V roku 1946 prišiel na pozvanie profesora Emila Belluša prednášať na Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej, kde pôsobil až do začiatku 70. rokov.
V rovnakom roku ho menovali profesorom, v rokoch 1955 až 1957 bol dekanom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT. Prednášal v Poľsku, Rusku, Nemecku, Rakúsku, na Malte a v USA. Získal domáce i medzinárodné ceny, Cenu E. Belluša, Cenu Dušana Jurkoviča, čestné členstvo Amerického inštitútu architektov, čestný doktorát ČVUT. V roku 1992 mu prezident Václav Havel udelil zlatú medailu za príspevok k rozvoju česko-slovenskej a svetovej architektúry.
