Ján Nepomuk Batka (1845 – 1917). Veľké meno prešporského spoločenského diania, o ktorom ľudia už veľa nevedia. Jeho život priblížili v Univerzitnej knižnici v rámci cyklu prednášok o histórii Bratislavy.
Ján Batka sa narodil do hudobníckej rodiny. Jeho otec bol známy organista a práve od neho dostal Ján základné hudobné vzdelanie. Otec ho však od ďalšieho hudobného štúdia odhovoril.
Mladý Ján síce vyštudoval právo, ale väčšinu svojho života sa venoval iným činnostiam. Do Bratislavy pozýval známych skladateľov a organizoval koncerty. Okrem nich mal na starosti aj hudobné programy k slávnostným podujatiam, prednášky a výstavy.
Celý život venoval Bratislave, kde sa snažil chrániť pamiatky, budovať zbierky a podporovať hudobných a výtvarných umelcov. Bol známy aj svojou publicistikou činnosťou, najmä v novinách Pressburger Zeitung.
Napriek obrovskej angažovanosti vykonával väčšinu funkcií zadarmo. Jeho stálou pracovnou pozíciou bolo miesto archivára, kde bol dlhé roky na rovnakej platovej úrovni. Napriek tomu patril medzi zámožnejšiu vrstvu, čomu pomohlo aj postavenie rodiny jeho manželky Márie.
Franz Liszt a Hummel
Ján Batka nadviazal kontakty s viacerými známymi osobnosťami, prevažne hudobníkmi. Spriatelil sa aj s Franzom Lisztom, hudobným skladateľom a klavírnym virtuózom. Liszt mu oznamoval svoje návštevy a Batka zabezpečil ubytovanie a skladateľovi pripravoval vystúpenia. Častým uverejňovaním jeho diel vybudoval Batka v Bratislave akýsi lisztovský kult.
Priateľský vzťah mal aj so skladateľom Johannom Straussom, ktorý mu posielal svoje valčíky. Okrem toho obdivoval Jána Nepomuka Hummela, ktorý zomrel v roku 1837. Spolu so slobodomurárskou lóžou Mlčanlivosť, ktorej bol členom, tomuto skladateľovi postavili pomník.
Pomník najprv stál pred Mestským divadlom, dnes historickou budovou SND. V súčasnosti sa nachádza pred budovou nemeckého veľvyslanectva. Batka bol okrem slobodomurárskej lóže členom aj v iných spolkoch, napríklad Prešporský spevácky spolok, Prešporský umelecký spolok a Cirkevný hudobný spolok. Vo väčšine z nich sa neskôr stal aj čestným členom.
Celý život sa snažil robiť pre Bratislavu čo najviac. Ďalšou z jeho aktivít bola snaha o ochranu pamiatok. Snažil sa zachovať ruiny hradu, vystupoval proti regotizácii Dómu sv. Martina, chcel zachrániť obilnú sýpku a ďalšie. Väčšina jeho snáh však nanešťastie vyšla nazmar. V roku 1886 sa mu ale podarilo prispieť k znovuotvoreniu Mestského divadla.
Buki Matka a jeho zbierka
Ani taký človek ako Batka sa nevyhol karikatúre. Často sa zvykol podpisovať Muki Batka, čo využili v cykle Panoptikum, kde ho nazvali Buki Matka.
Keďže bol archivár, zaznamenával všetky aktivity v Bratislave. Sám mal pritom veľkú zbierku písomností, výtvarných diel, nábytku, kníh a ďalších. Tieto veci v testamente odkázal mestu Prešporok. Mal len dve požiadavky. Prvou bola nepredajnosť vecí a vznik nadácie na podporu umelcov. Druhou starostlivosť o rodinné hroby na Ondrejskom cintoríne.
Ján Batka zomrel 2. decembra 1917. Jeho veci prešli pod správu mesta, avšak niektoré sa stratili. Nadácia zanikla krátko po jej založení. V elektronickej evidencii Múzea mesta Bratislavy je meno Jána Batku ako posledného majiteľa v súčasnosti uvedené až pri štyristo predmetoch.
V Múzeu J. N. Hummela otvorili 6. júna 2017 dlhodobú výstavu s názvom Ján Batka a Bratislava.
