Podľa starostky má Staré Mesto s magistrátom spoločné projekty a vedia teda vzájomne spolupracovať. Taktiež si myslí, že spolupráca, ktorá je presadzovaná dnes v Bratislave, znamená, že vieme spolupracovať len sami so sebou a voľte jednofarebnosť v Bratislave. A vo väzbe na témy, ktoré momentálne rezonujú na Slovensku, treba vedieť tolerovať aj iný názor a nie zatratiť ho tým, že spolupracuj alebo nemáš nárok byť v Bratislave.
Ako hodnotíte vaše ostatné štyri roky, čo považujete za plusy a mínusy, čo by bolo treba zlepšiť v najbližších štyroch rokoch?
„Náš staromestský program sme predstavili ešte v roku 2019 a som veľmi hrdá, že po štyroch rokoch môžem povedať, že všetkých jeho 25 bodov sme aj naplnili.
Z tých najzásadnejších počinov za posledné štyri roky bola rozhodne výstavba nového Zariadenia opatrovateľskej služby Seniorcentra na Palárikovej, ktoré sme vybudovali za rekordných osem mesiacov – základný kameň bol položený v októbri 2018, kolaudovali sme v júni 2020. Už rok a pol slúži seniorom, ktorí potrebujú dočasnú starostlivosť, napríklad po návrate z nemocnice. Je to moderné zariadenie európskeho štandardu a som hrdá, že sme ho vybudovali dokonca rýchlejšie, ako sme plánovali. A to bez dopadu na kvalitu.
Ďalej sme sa zaoberali niečím, čo síce nie je vidno priamo z ulice, ale je to nesmierne dôležité – a to sú rekonštrukcie a obnovy školských jedální a kuchýň. Do kuchýň sa väčšinou dostane len personál. Zrejme preto ich obnova bola mojimi predchodcami zanedbávaná. Tieto priestory sme zdedili s takým morálnym a modernizačným dlhom, že bolo naozaj nevyhnutné do nich investovať. Urobili sme tak na všetkých siedmich základných školách, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Starého Mesta.“
„Takisto sme obnovovali školské dvory, pomáhali pri budovaní nových odborných učební a skultúrňovali sme prostredie škôl. Školstvo je základná kompetencia samosprávy a my to berieme vážne. Rovnako aj sociálnu oblasť. Staré Mesto poskytuje množstvo príspevkov pre sociálne slabších, podporujeme mnohodetné rodiny, rodičov prvákov, prevádzkujeme sociálnu výdajňu. Robíme skrátka na všetkých frontoch – od kultúry, cez sociálnu oblasť, školstvo, až po obnovu ulíc, verejných priestorov a zelene.
Musím povedať, že toto obdobie bolo výrazne poznačené pandémiou a rôznymi krízami. Samospráva namiesto toho, aby rozvíjala svoje kompetencie a činnosť, musela testovať a robiť úlohy, ktoré nikdy predtým robiť nemusela. Prešli sme týmto obdobím dobre. Myslím si, že máme za sebou štyri roky, ktoré boli hospodárne a efektívne a s mojím tímom, ktorý tvoria zamestnanci úradu a poslanci, sme splnili to, čo sme si predsavzali.“
Ako hodnotíte súčasný priebeh vašej kampane a vašich protikandidátov?
„Staré Mesto je zaujímavé tým, že vždy generuje veľký počet kandidátov. Tentokrát až desať, vrátane mňa ako úradujúcej starostky. Oproti obdobiu spred štyroch rokov do kampane oveľa silnejšie zasahujú sociálne siete. Tie na jednej strane prinášajú kontakt s voličom, respektíve s občanmi, avšak na druhej strane umožňujú šíriť aj rôzne nepravdy a zavádzajúce informácie. Myslím si, že v Starom Meste sa na online pôde šírilo počas týchto štyroch rokov veľmi veľa lží, ktoré neprospievali ani nálade v spoločnosti, ani rozvoju mestskej časti.
Celkovo to vnímam tak, že problémom politiky, či už komunálnej alebo tej na národnej úrovni, je kladenie priveľkého dôrazu na emócie v neprospech odbornosti. My sme v Starom Meste postavili výkon na odbornosti. Niekedy je to tak, že keď robíte, tak nemáte čas sa toľko predávať. Nemáte čas robiť toľko reklamy. Aj typy ľudí sú rôzne, sú tí, ktorí rozprávajú a tí, ktorí robia. My sme sa rozhodli pre výkon. Veľa dobrých vecí, ktoré sa v Starom Meste udiali, sme neodpromovali, lebo sme tento výkon považovali jednoducho za samozrejmosť.
Zaujímavé je aj vystupovanie poslancov, ktorí sa rozhodli kandidovať, napríklad protikandidáti Martin Gajdoš alebo Matej Vagač. V predvolebnej kampani vydávajú za svoj výkon veci, ktoré sa v Starom Meste urobili a naopak, kritizujú veci, ktoré v 90 percentách podporili. To, čo sa urobilo, by sa pritom nemohlo realizovať bez úradu a jeho úradníkov.
Potom je tu skupina kandidátov, o ktorých nikto štyri roky nič nepočul a zrazu sa objavia a majú pocit, že vlastne nejaká možnosť je a tak po nej siahnu. Je to normálna, legitímna a demokratická možnosť – kandidovať za starostu. Niekedy sa možno aj v histórii stalo, že bola úspešne využitá. V Starom Meste menej. Tu naozaj ľudia dosť dbajú na to, aby to meno poznali, a aby vedeli, aké sú za ním výsledky.“
Aké nepravdy a klamstvá sa šírili v kampani?
„Dosť ma mrzí spôsob, akým komunikuje protikandidát za Team Bratislava. Napríklad výruby stromov – bojuje iba proti výrubom, za ktorými nestojí hlavné mesto. Čiže ak chce rúbať hlavné mesto, tie stromy prosto môžu padnúť.
Magistrát vyrúbal na území Starého Mesta za štyri roky 236 stromov, Staré Mesto za ten čas 34 stromov. A práve v týchto konaniach pán Vagač vystupuje a „zachraňuje“ stromy pred Starým Mestom.
Tá nekonzistencia je rušivá: keď rúbe magistrát, tak je to v poriadku, lebo to je moja strana, to sú naši. Keď rúbe druhá, treba stromy chrániť. Lenže dendrologický prieskum jednoducho niekedy ukáže, že stromy sú nebezpečné.
Za takéto výruby sú napríklad riaditelia škôl, na ktorých pozemkoch rastú, doslova ich vyžadujú. Aj toto je údržba zelene, v prospech bezpečnosti a zdravia detí, ale aj s ohľadom na majetok a možné škody. Alebo snaha súkromného vlastníka pozemku o vyčistenie od náletovej zelene. V žiadosti uvádza napríklad vytvorenie parku, výruby majú vytvoriť cestičku alebo majú upraviť prostredie. Podá žiadosť na výrub 80 stromov – podať žiadosť je jeho právo a aj povinnosť. Reakcia protikandidáta je status, že Staré Mesto ide vyrúbať 80 stromov.“
„Počas kampane to každý, samozrejme, vníma tak, že ide o iniciatívu úradu alebo dokonca úradujúcej starostky. Neférová komunikácia na sociálnych sieťach je obrovský problém. Treba sa v tomto vrátiť k zdravému rozumu, snažiť sa o zdravý úsudok, názor nemá vzniknúť po prečítaní jedného statusu.“
Ak porovnáme váš program s cieľmi pána Vagača a pána Števčíka, čím sa najviac líšite?
„Tak predovšetkým som žena. Chcem tým povedať, že si cením to, že Staré Mesto je v tomto naozaj demokratické a otvorené. Staré Mesto má vždy medzi kandidátmi aj mužov, aj ženy a majú rovnaké šance.
Martin Gajdoš bol poslancom, ktorý aktivity Starého Mesta podporoval v podstate celé štyri roky. A aj ich prezentoval, čo vôbec vo finále nie je zlé. Myslím si, že je dobrým poslancom a má teraz záujem kandidovať aj do mestského zastupiteľstva. K jeho kandidatúre na starostu môžem povedať, že ak doposiaľ dobre spolupracoval, podporoval a aj prezentoval naše výsledky, tak jeho náhla snaha o post starostu je vlastne taký nečakaný zvrat. Pretože buď mám výhrady a mám záujem niečo robiť inak, alebo podporujem a súhlasím, pretože sa veci robia dobre. Keď je niečo dobré a funguje to, a ja to podporujem, tak by to malo znamenať, že dobré veci sa nemenia. Tak to myslím.
Matej Vagač vstúpil do komunálnej politiky s podporou Občianskej konzervatívnej strany. Pred ôsmimi rokmi mu teda práve naša strana umožnila vstup do komunálnej politiky, po štyroch rokoch sa k nej otočil chrbtom. Posledné štyri roky je jedným z tých, ktorí majú permanentne výhrady, ale v zásade nezmenil a neposunul nič. Napríklad téma súťaže na realizácie. Súťaže považujem za dobrý nástroj, ale niekedy realizáciu pribrzdia, alebo až zastavia. Vidíme, ako dopadli súťaže v hlavnom meste. Sú možno aj vysúťažené návrhy, ale zrealizovaných je veľmi málo.“
„My sme sa rozhodli ísť cestou nadviazania fungujúcich spoluprác a efektívnych realizácií. Zvolili sme prístup, že realizujeme aj projekty, ktoré boli vypracované a pripravené pred nami. Ak sú dobré, nezmietneme ich zo stola len tak, z princípu. Pracujeme s nimi.
Začínať každé štyri roky odznova by bolo nehospodárne. My takto nepostupujeme a tým sa, paradoxne, dostávame do sporu s predchádzajúcim starostom R. Števčíkom, ktorý to vníma tak, že sa kandidatúrou chce vrátiť ku svojím projektom. Myslím si však, že by mal oceniť to, že boli zrealizované a to dobre. Teraz sa v kampani pýši tým, čo sme už vybudovali my.
Žiadali ste ma o zhodnotenie protikandidátov, ale vo finále rozhodnú voliči, nechajme to na nich. Smutné je, že rozhoduje viac emócia, ako odbornosť a naplnenie programu a sľubov. Ja som v tomto hrdá starostka a mám čisté svedomie – čo sme sa zaviazali vykonať, to sme vykonali.“
Ste tretia starostka v Starom Meste. Väčšina politikov sú muži. Ako to vnímate pri výkone vašej funkcie, dáva vám niekto pocítiť to, že ste žena?
„Musím povedať, že spoločnosť volá po ženách v politike. Je určite vhodné, aby mali ženy v politike zastúpenie.
Musím povedať, že po štyroch rokoch som ako žena nadobudla skúsenosti – také, ako za celý život nie. Keď dochádzajú argumenty, tak sa siaha po bodyshamingu, posudzuje sa výzor, používajú sa slová ako „tá ženská“, čo je de facto dehonestovanie. Toto je niečo, na čo som nebola pripravená a nebola som na to ani zvyknutá. A mrzí ma to. Pretože hoci ja som to uniesla, nie každá žena by dokázala takéto hodnotenie ustáť a spracovať. To je znamenie, že naša spoločnosť ešte musí na sebe pracovať.“
Považujete kampaň za férovú?
„Ako som spomínala, nie je tam všetko úplne v poriadku. Veľa kandidátov použilo neférové metódy zavádzania a mne vadí, keď je verejnosť zo strany volených zástupcov zavádzaná. Viem pochopiť, že bežný človek zverejní na facebooku názor, ktorý je mimo realitu, pretože nemusí mať dostatok informácií. Ak ale zavádza volený politik, poslanec, minister, tak to vnímam ako veľmi kritické.“
„Veľmi podstatné je neviesť agresívnu kampaň. Ono často práve statusy tých, čo kričia, že sú proti agresívnej kampani, bývajú namierené proti niekomu. Ja som sa veľmi snažila prezentovať dobré výsledky Starého Mesta.
Voličov som nabádala, aby veci sledovali aj z iných strán a sledovali všetkých kandidátov. Voľby sú vždy zaujímavé v tom, že sa otvoria nové témy. Mám pocit, že naša údajná nespolupráca, ktorá bola vytiahnutá ako jedna z nosných tém, je presne opakom reality. My v Starom Meste spolupracujeme s vyše 60 organizáciami a máme podpísané memorandá o spolupráci, ktoré sa naplnili. Okolo Národnej banky Slovenska je krásny verejný priestor, ktorý vznikol na základe memoranda o spolupráci. Časť nábrežia je realizovaná na základe memoranda o spolupráci, takisto aj množstvo kultúrnych akcií.
Dokonca spolupráca Starého Mesta s hlavným mestom viedla k množstvu projektov, ako je napríklad stanica Mestskej polície na Obchodnej. V tomto prípade Staré Mesto poskytlo hlavnému mestu priestor a to bezodplatne. Výsledkom spolupráce je aj oživenie a obnova Prüger-Wallnerovej záhrady, ktorá je pri Horskom parku. Staré Mesto bezodplatne odzverilo pozemky pod Prüger-Wallnerovou záhradou. Takisto aj komplexná rekonštrukcia Mišíkovej ulice, ktorá bola 30 rokov doslova tankodromom. Staré Mesto prispelo hlavnému mestu na opravu ulice v správe magistrátu investíciou 15-tisíc eur. To predsa sú spoločné projekty, to je spolupráca.
Myslím si, že typ spolupráce, toľko presadzovaný dnes v Bratislave, znamená „vieme spolupracovať iba sami so sebou, voľte jednofarebnosť Bratislavy“. Treba však vedieť vyjsť s iným, treba vedieť nielen tolerovať, ale aj vnímať a zvažovať aj iný názor a nie ho rovno zatratiť.“
