Menej ako 900 eur v hrubom, a teda menej ako priemernú mzdu v slovenskej ekonomike za minulý rok, vlani zarábalo až 55 % Slovákov pracujúcich na plný úväzok. V rámci toho 7 % Slovákov videlo na svojej výplatnej páske minulý rok menej ako 450 eur, pričom minimálna mzda bola vlani 405 eur.
Vyplýva to z analýzy Poštovej banky, ktorá vychádzala z dát Štatistického úradu SR.
Zhruba pätina pracujúcich na plný úväzok sa vlani pohybovala v mzdovom pásme od 900 do 1 200 eur a desatina Slovákov zarobila od 1 200 do 1 500 eur v hrubom. Pochváliť sa priemerným zárobkom vyšším ako 1 500 eur mesačne sa môže len necelých 14 % pracujúcich na plný pracovný úväzok. Spomedzi nich len 6 % zarába viac než 2-tisíc eur v hrubom mesačne.
Najvyššie mzdy sú podľa Poštovej banky v Bratislavskom kraji a aj preto menej ako 450 eur tam zarába len 4,6 % pracujúcich na plný pracovný čas. „Zároveň je ale potrebné povedať, že v okolí hlavného mesta sú aj náklady na život výrazne vyššie ako v iných našich regiónoch,“ skonštatovala analytička Poštovej banky Jana Glasová. Päťpercentný podiel zamestnancov zarábajúcich menej než 450 eur je aj v Trenčianskom kraji. Naopak, v Prešovskom kraji je podiel takto zarábajúcich najvyšší, a to až takmer 14 %.
„Pri porovnaní s priemernou mzdou v hospodárstve vidíme, že v Bratislave a okolí zarábali vlani menej ako 900 eur v hrubom necelé dve pätiny zamestnancov. V ostatných krajoch sú to ale až zhruba tri pätiny a najvyšší podiel zamestnancov, ktorých zárobok nedosahoval slovenský priemer, je v Prešovskom kraji,“ uviedla Glasová.
„Predpokladáme, že priaznivý mzdový vývoj budeme na Slovensku sledovať aj v nasledujúcich rokoch. Rast ekonomiky a klesajúca nezamestnanosť budú totiž tlačiť na zvyšovanie miezd a platov. Priemerné nominálne mzdy by mohli rásť tempom v rozmedzí 4 až 5 % a reálne mzdy, teda očistené o infláciu, by mohli dosahovať rast na úrovni okolo 3 %,“ uzavrela Glasová.
