BRATISLAVA 29. októbra 2018 (BD/PR)
Budúci rok uplynie 15 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie a NATO. Ako hodnotíte toto obdobie?
Hneď na úvod sa musím priznať, že sa mi to vôbec nezdá tak dávno a ešte aj teraz mám úplne živé spomienky na to, keď sa nám to po rokoch intenzívneho snaženia v dvoch vládach podarilo. Bol som hrdý na to, čo sme ako krajina dokázali, a že sme sa dostali tam, kam odjakživa patríme. Za ten čas sme si prešli viacerými skúškami a získali obrovské množstvo skúseností. Môžem povedať, že sme sa stali modernou európskou krajinou.
Na jednej strane sa naša krajina posunula ďalej, na druhej strane medzi západnou Európou a novými členskými krajinami sú stále výrazné rozdiely vo výške platov či v sociálnom zabezpečení…
Áno, tie rozdiely sú tu stále a niekoľko desiatok rokov pravdepodobne aj budú, no jedným dychom treba povedať, že sa stále zmenšujú. Dobiehame krajiny západnej Európy, no viac ako 40-ročné negatívne dedičstvo komunizmu sa nedá zmazať len tak. Vždy hovorím ľuďom, že vďaka Európskej únii sme dostali miliardy eur, ktoré môže každý vidieť vo svojom okolí. Či na zrekonštruovaných verejných budovách, školách, cestách, alebo parkoch.
V poslednom čase sa aj na Slovensku objavili politici, ktorí otvorene spochybňujú naše členstvo v EÚ a ešte viac v NATO. Aj posledné prieskumy medzi občanmi ukazujú, že podpora už nie je taká jednoznačná.
Bohužiaľ, aj u nás začína prevládať populizmus založený na doslova vymyslených správach, ktorými sa strašia občania. Mrzí ma, že na politickej scéne je čoraz viac subjektov, ktoré nedokážu jednoznačne povedať, že naše miesto je v EÚ a v NATO. Vidím to ako veľké nebezpečenstvo do budúcna a musíme s tým niečo robiť. Súčasná vláda, našťastie, jednoznačne deklaruje proeurópsku a proatlantickú orientáciu Slovenska.
I keď nečelíme hrozbe priameho vojenského napadnutia, v posledných rokoch sa objavili iné hrozby.
Žijeme v paradoxných časoch. Síce hrozba otvorenej vojny na území Slovenska je asi historicky najnižšia, no nemôžeme sa cítiť úplne v bezpečí. Klimatické zmeny, energetická samostatnosť, prístup k vode, masové presuny obyvateľstva a podobné témy majú potenciál v značnej miere ovplyvniť kvalitu života na Slovensku. Naša krajina musí byť pripravená na tieto výzvy. Dokážeme ich však zvládnuť len v spolupráci s našimi spojencami v rámci EÚ a NATO.
Proti Ruskej federácii sa stále uplatňujú sankcie. Európska únia aj Slovensko podporujú túto politiku, no ozývajú sa hlasy, ktoré by ich chceli zrušiť. Aký je váš názor?
Môj názor je v tomto smere jednoznačný. Sankcie Európska únia zaviedla ako odpoveď na porušenie základných princípov a noriem medzinárodného práva pri pričlenení časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou a na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole. Tento stav aj naďalej trvá. Považujem však za dôležité viesť dialóg s Ruskom ohľadne bezpečnostných otázok predovšetkým na pôde Rady NATO − Rusko a v rámci OBSE.
Ako by ste v prípade úspechu chceli reprezentovať Slovensko v zahraničí?
Podľa mňa len zdravo sebavedomá krajina môže byť úspešným partnerom zahraničia. Musíme sa snažiť o to, aby hrdosť na krajinu bola prirodzeným postojom každého jedného občana Slovenska. Byť hrdý, znamená aj zodpovednosť. Prezident nesmie zahraničie využívať na riešenie svojich vnútroštátnych sporov. Oslabuje nielen seba, svoj úrad, ale hlavne obraz tejto krajiny. Hrdosť nemôžeme zamieňať za pýchu a nenávisť k iným. Tieto vlastnosti musia byť vlastné prezidentovi. Len vtedy bude môcť reprezentovať našu krajinu ako silného partnera pre zahraničie.
