Prechádzajúc mestom si iste viacerí z vás všimli podivuhodnú krčmu na kolieskach s hlučnými opitými konzumentmi a burácajúcou hudbou. Pojazdná putika zdržujúca premávku i chodcov na cestách i v pešej zóne. Keď k tomu prirátate úzky pás, ktorý na pešej vznikol medzi terasami jednotlivých prevádzok, môže sa pokojne stať, že napríklad v prípade nutnosti zásahu rýchlej záchrannej služby či hasičov tento ,, beer bike“ nebude schopný rýchlo reagovať a odpratať sa z cesty. Partyslava ako maľovaná v bedekroch pre britské rozlúčky so slobodou, kde v hlavných úlohách účinkuje lacný alkohol, lacná zábava a lascívne zobrazené ženy ako doplnok.
Mestská časť i magistrát sú bezzubé. Prevádzkovatelia sa im môžu vyškierať do tváre, keďže podľa slov jedného z nich, beerbajky disponujú povolením od Bratislavského dopravného inšpektorátu (patriaci pod MV SR). V tomto prípade sa niet čomu čudovať, stáva sa už pomaly praxou, že orgány miestnej štátnej správy konajú akoby odtrhnutí od bežnej reality mesta kde pôsobia a svojimi rozhodnutiami prispievajú k vytváraniu stavu, ktorý absolútne nekorešponduje s rozvojom mesta či snahou lokálnej samosprávy.
Kým v Düsseldorfe boli tieto pojazdné beerbajky súdom zrušené ešte v roku 2010, v Amsterdame v roku 2017 , susedná Prahe si počkala na rok 2021. Dôvody bol pritom všade podobné- spomaľovanie dopravy, pitie alkoholu na verejnosti, výtržnosti, močenie v uliciach a nepreberné množstvo sťažností od obyvateľov mesta.
U nás, to však zrejme aj s požehnaním štátu nikomu nevadí. Je však krčma na kolesách a možnosť príplatku za ,,sexy výčapníčku „v beerbajku skutočne prezentácia turizmu a mesta na úrovni roka 2022?Je vnímanie pojmu Partyslava ešte aktuálne a kto má vlastne na tom okrem predajcov alkoholu a prevádzkovateľov záujem?
Celé toto nepodarené divadlo považujem nielen za poníženie Bratislavy ako Hlavného mesta, ale aj za poníženie postavenia žien (hoci poniektorým vnímané ako dobrovoľné) ktoré sú spoločne s hlučnou ochlastárňou redukované len na typicky slovenský ,,okrasný“ spotrebný tovar na ktorý sme boli zvyknutí skôr v divokých časoch porevolučných.
Mesto a rovnako ako lokálne organizácie cestovného ruchu by mali vyvíjať enormný tlak na zrušenie podobných povolení najmä, keď vidíme, že trend v iných európskych mestách je jednoznačne proti beer bajkom. Dialóg so samosprávou o ktorom hovoria prevádzkovatelia týchto ,,údajne bicyklov“ ani nie je na mieste, pretože tu niet o čom debatovať.
Bratislava súčasnosti by mala byť atraktívna nielen pre domácich ale aj pre turistov. Ak im je prezentovaná všadeprítomným 90´s gýčom, vizuálnym smogom či podobnými turistickými pascami, potom sa nečudujme keď nás zamrzia mrzké ohlasy zo zahraničia. Dnes už vieme, že máme na viac a skutočne je čo ponúknuť nielen z našej histórie, umenia, architektúry, kultúry, kuchyne či mesta, ktoré je jedinečné nielen historickým centrom, ale aj lesmi nad Bratislavou či priamym a blízkym spojením s riekou. Prosím podporme zákaz beer bajkov.
O mne
Volám sa Miroslava Bátovská a som rodená Staromešťanka. Spolu so svojou rodinou žijem A pracujem v Starom Meste. S manželom vychovávame aj syna ktoré v tejto mestskej časti chodí na Základnú školu.
Som ekonómka, vyštudovala som Manažment verejnej správy na Vysokej škole ekonómie a Manažmentu v Bratislave. Vďaka pozícii projektovej manažérky v korporácii aj mimo nej mám Potrebnú prax s manažmentom projektov. Medzi najvýznamnejšie patrí zavedenie eura v Tatra Banke a kompletná rekonštrukcia bytového domu v pešej zóne Starého Mesta.
Skúsenosti s prácou pre samosprávu som získala vďaka pozícii v Kancelárii starostky Starého Mesta. Bola som pri zriadení neziskového fondu arch. Weinwurma, ktorý slúži na financovanie malých Projektov a získavanie dotácií na zlepšenie verejného priestoru.
Som zapálená pre všetky veci, ktoré súvisia so zlepšovaním života ľudí v pešej zóne aj mimo nej. Aktívne sa zapájam do riešenia parkovacej politiky, verejného poriadku a zveľaďovania verejného Priestoru v Starom Meste.
Aby som pre ľudí dokázala spraviť ešte viac, stala som sa aktívnou členkou OZ Rezidenti Starého Mesta.
