Na prvej samostatnej slovenskej archeologickej výstave v Nemecku nechýbajú vzácne keltské nálezy z územia Bratislavy, Devína a juhozápadného Slovenska.
Unikátne archeologické nálezy z hlavného mesta Slovenska a jeho okolia sa prezentujú až do 1. decembra v Nemecku. Výstava „Biatec.Nonnos – Kelti na strednom Dunaji“ v Archeologickom múzeu vo Frankfurte nad Mohanom odhaľuje vývoj osídlenia v priestore Bratislavskej brány, teda v dunajskej oblasti na hranici Slovenska a Rakúska v Malých Karpatoch, od 8. storočia pred Kristom až po 1. storočie nášho letopočtu.
Agentúru SITA o tom informovalo Slovenské národné múzeum (SNM) – Historické múzeum, ktoré výstavu pripravilo spoločne so SNM – Archeologickým múzeom, Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave a Múzeom mesta Bratislavy v spolupráci s Archeologickým múzeom vo Frankfurte nad Mohanom. Prvú samostatnú slovenskú archeologickú výstavu v Nemecku inicioval riaditeľ frankfurtského Archeologického múzea Wolfgang David.
Rímska hranica na našom území
Výstava kladie dôraz na keltské osídlenie juhozápadného Slovenska. Sústredí sa na keltské oppidum v Bratislave, ktoré niekdajší obyvatelia pozdvihli na vtedajšiu európsku úroveň. „Posledné výskumy na Bratislavskom hrade priniesli prekvapujúce poznatky o intenzívnych obchodných a azda aj politických kontaktoch medzi Keltmi žijúcimi v bratislavskom oppide a predstaviteľmi Rímskej ríše,“ priblížilo v tlačovej správe Slovenské národné múzeum.
Pripomenulo, že vysokú úroveň osídlenia územia súčasnej Bratislavy v prvom storočí pred Kristom dokazujú objavené kamenné stavby stavané na rímsky spôsob, vyspelé hrnčiarske či kovospracujúce remeslo či prepracovaný systém mincovníctva. „Práve z nápisov mincí poznáme mená pravdepodobne vrchných predstaviteľov oppida. Spomedzi 16 známych nápisov sa najčastejšie vyskytujú Biatec a Nonnos,“ podotklo národné múzeum.
Práve mená predstaviteľov keltského oppida na území dnešného hlavného mesta Slovenska pripomína i názov výstavy v Archeologickom múzeu vo Frankfurte nad Mohanom. Výstava tiež sleduje osídlenie v oblasti tzv. Bratislavskej brány na prelome letopočtov, keď „na scénu“ prišli Rimania postupujúci z juhu a Germáni prenikajúci zo severu.
Dunaj sa v tomto období stal na asi štyri storočia hranicou medzi rímskym a pre Rimanov barbarským svetom. Vzťahy medzi oboma rozdielnymi kultúrnymi svetmi predstavujú na výstave v Nemecku, okrem iného i bohaté nálezy z hrobov vtedajších germánskych elít. Moderne poňatá architektúra výstavy je zakomponovaná do priestoru stredovekého kláštora, sídla frankfurtského múzea. Súčasťou výstavy je interaktívna vzdelávacia časť pre deti.
Zlatý poklad z Bratislavského hradu
Na prvej samostatnej slovenskej archeologickej výstave v Nemecku nechýbajú keltské archeologické klenoty z územia Bratislavy, Devína a juhozápadného Slovenska. Medzi exponátmi tak je pohrebná keramika z tzv. kniežacích hrobov kalenderberskej kultúry staršej doby železnej z Dunajskej Lužnej.
Obdivovať možno tiež napríklad bronzovú platničku z opaska zo Stupavy, nálezy zo šperkárskej a kováčskej dielne z Devína, bohaté objavy strieborných mincí z bratislavského oppida spolu so zlatým pokladom z Bratislavského hradu. Za pozornosť stoja aj rímske pamiatky objavené na Bratislavskom hrade a v Starom Meste či obsah hrobu germánskeho náčelníka zo Zohoru s unikátnym nálezom zlatého náramku s hadími hlavičkami. Nemecký dodatok výstavy vypovedá o osídlení vo Frankfurte a jeho okolí v rovnakom období.
