Blížiaca sa poľadovica prinútila Bratislavu konať v predstihu, no namiesto jednotnej podpory prišla vlna emócií. Zimná údržba a používanie soli rozdelili obyvateľov na tých, ktorí mestu ďakujú, a na tých, ktorí hovoria o neekologickom riešení.
Informácia o pripravovanej zimnej údržbe v hlavnom meste spustila na sociálnych sieťach búrlivú diskusiu. Bratislava – hlavné mesto SR upozornila obyvateľov na hroziacu poľadovicu a predstavila detailný plán preventívnych opatrení, ktorých cieľom je znížiť riziko úrazov a dopravných nehôd počas noci a v ranných hodinách. Reakcie verejnosti však ukázali, že téma zimnej údržby je v meste dlhodobo citlivá.
Podľa magistrátu sa mali snehové zrážky objaviť už v podvečerných hodinách, po polnoci ich mal vystriedať dážď so snehom pri teplotách klesajúcich až k mínus piatim stupňom Celzia. Práve kombinácia zrážok a mrazu znamená vysoké riziko vzniku poľadovice.
Mesto preto avizovalo, že s prípravou chodníkov začalo už v priebehu dňa a večer nasledoval celomestský likvidačný posyp ciest aj chodníkov. Ďalšie zásahy boli naplánované na nočné a skoré ranné hodiny, vrátane posypu autobusových zastávok v kopcovitých lokalitách a nasadenia záložných sypačov pod svahmi.
Vodiči, pozor na cestách: Polícia varuje vodičov pred poľadovicou a snežením a radí, ako sa vyhnúť nehodám
Zatiaľ čo časť obyvateľov vyjadrila mestu vďaku za včasnú a zodpovednú prípravu, v komentároch sa objavila aj ostrá kritika. Viacerí diskutujúci upozorňovali na nadmerné používanie soli, ktorá podľa nich ničí obuv, znečisťuje verejné priestory a škodí životnému prostrediu aj zvieratám. Objavili sa porovnania s inými mestami, najmä so zahraničím, kde sa podľa diskutujúcich dlhodobo využívajú ekologickejšie alternatívy, ako je štrk či piesok.
Na druhej strane zaznievali aj argumenty, že bezpečnosť chodcov a vodičov musí mať prednosť. Podľa obhajcov posypu je poľadovica jednou z najnebezpečnejších zimných situácií a prevencia v podobe soli je účinnejšia než riešenie následkov v podobe zranení či dopravných nehôd. Viacerí pripomínali, že kritika sa objavuje bez ohľadu na to, či mesto solí alebo nesolí, a že pri mrznúcom daždi ide o extrémne rizikovú situáciu.
Diskusia sa postupne rozšírila aj na tému financií. Kým jedni žiadali, aby mesto investovalo do ekologických posypových materiálov aj za cenu vyšších nákladov, iní upozorňovali, že tieto riešenia sú násobne drahšie a v celomestskom meradle by znamenali výrazné zvýšenie výdavkov. Objavili sa aj názory, že rozdielne typy posypov sú vhodné pre rôzne prostredia a to, čo funguje v menších mestách či prírodných oblastiach, nemusí byť efektívne v husto zastavanej metropole.
