„Obvodný lekár sa zmenil na rutinérskeho dispečera, distribútora pacientov a na úradníka.“ Alebo: „Nie je tajomstvom, že úplatkárstvo je v zdravotníctve značne zaužívané.“
Tieto aj dnes povedomé slová si (nielen) Bratislavčanky a Bratislavčania mohli prečítať viac-menej oficiálne v dokumente, ktorý vyšiel práve pred tridsiatimi rokmi. Začiatkom októbra 1987 totiž vyšla publikácia Bratislava/nahlas. Na to, v akej dobe sa „zjavila“ a s akým obsahom, vyšla v pomerne veľkom náklade. Tritisíc kusov sa rýchlo rozchytalo; ľudia si 64-stranovú publikáciu medzi sebou posúvali a rozmnožovali podobne ako samizdaty.
Ekológovia, ochranári, vedci, aktivisti – muži a ženy, ktorí mapovali životné prostredie a s ním súvisiace životné podmienky obyvateľstva Bratislavy tej doby, sa odvážili v neslobodnom režime o dopadoch jeho pôsobenia napísať pravdu. Pravdu o tom, v akom zúboženom stave sa mesto nachádza, v akom otrasnom stave sú pamiatky, zeleň, kultúra, doprava, aké katastrofálne ovzdušie ľudia dýchajú – a ako veľmi tento stav začína ohrozovať zdravie domácej populácie.
Dnes už vieme, že Bratislava/nahlas, za ktorou stáli ľudia (niektorí) dodnes známi v bratislavskej politike, pomohla pohnúť navonok stojatými páchnucimi vodami minulého režimu. Otvárala oči – čo v tom čase hraničilo s podozrením z protištátnej činnosti. A na to bol paragraf. A tvrdá basa. Našťastie pre aktérky a aktérov Bratislavy/nahlas sa režim začal postupne rúcať…
Mnohé z toho, o čom publikácia pojednávala, už v súčasnosti neplatí. Napodiv však aj po tridsiatich rokoch nie je úplne všetko minulosťou – a nielen to, Bratislavu ohrozujú ďalšie príkoria. Nezmyselné developerské počiny, ktoré na mnohých miestach mesto špatia, sú iba vrcholom ľadovca miestnej politickej „kultúry“ a jej prepojenia na moc peňazí.
Čítanie tejto publikácie by prospelo aj súčasnej aktivistickej a politickej generácii – rovnako ako obyvateľom a obyvateľkám mesta. Možno by im to aj dnes pomohlo otvoriť oči. Teraz, našťastie, bez strachu z basy.
