Počuli ste už o chove ježka afrického ako domáceho maznáčika? Pokiaľ nie, prečítajte si rozhovor s Bratislavčanom, ktorý jedného takého doma má. Zisťovali sme, čo všetko zahŕňa chov takéhoto exotického zvieratka v bratislavskom paneláku. Rozprávali sme sa s chovateľom Martinom Gdovinom. Rozhovor sme zaradili do novej rubriky s názvom BRATISLAVASTORY-ROZHOVORY, v ktorých vám každý týždeň prinesieme unikátne príbehy ľudí z Bratislavy.
Veľa ľudí si myslí, že ježko žije iba vonku a nosí na svojich pichliačoch jablká. Je rovnaký aj ježko africký, teda ten, ktorého chováte?
„Určite nie. Ježko má pichliače na obranu, nie na nosenie potravy. A myslím si, že by to jablko ani neuniesol, aj keď je to silák.“
Prečo ste sa rozhodli práve pre chov ježka a nie klasického domáceho zvieratka ako sú hlodavce či vtáctvo?
„Ježko je úplne iný tvor ako vták, či hlodavec, myslím tým povahovo. Ježko je osobnosť, skôr by som ho prirovnal k mačke či psovi. Vie sa túliť, vie sa hnevať či uraziť sa. Nie je to len výstavné zvieratko, ako by si mohol niekto myslieť. Ježko má ťažkú povahu, je tvrdohlavý a hlavne plachý, preto mu musí človek venovať dostatok pozornosti, aby si zvykol a naučil sa, že je doma. Pokiaľ je v správnych rukách, dokáže byť plnohodnotným členom domácnosti ako pes, či mačka, aspoň u nás. Takisto je veľmi dobrý maznáčik pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci, a domov chodia neskoro, nakoľko je ježko nočný tvor, vôbec mu nevadí, že je doma sám, keďže spí. Okrem toho je ježko samotársky tvor, takže mu ani nevadí, že nemá spoločnosť. Určite ale nie je vhodný k deťom, nakoľko má rád svoj pokoj a jemné zaobchádzanie.“
Kde sa vôbec dá v Bratislave kúpiť ježko?
„Vdnešnej dobe ho už zoženiete takmer v každom zverimexe. Stále viac ľudí ho aj chová za účelom predaja, no tu treba dať pozor, aby to nebol len biznis, inak sa môže stať, že človek kúpi len ofučanú guľu pichliačov, či rôzne jedince s vrodenými vadami.“
Poďme sa pozrieť na bežný deň vášho domáceho maznáčika. Ako vyzerá?
„Deň? Ten vyzerá stále rovnako – spí. Naša Ježka spí väčšinou od 6. hodiny ráno do 8. hodiny večer. Veľakrát ju musíme zobudiť jedlom, lebo by ani nevstala. Ježka začína fungovať až podvečer. Jej nočný život začína ako inak – jedlom. Potom nejaká tá hygiena. Až potom je pripravená na akciu, môžete ju zobrať do rúk, prípadne ju pustiť pobehať si po byte, kde rada objavuje každý kút a rôznorodé pachy. Ježko dokáže byť aj veľký maznák a veľakrát si vyžiada pozornosť, alebo sa vám len tak „strčí“ pod pazuchu, alebo zadrieme na bruchu. Keď ideme spať, Ježku vrátime do jej boxu, kde má koliesko, preliezačku a zopár hračiek, aby sa v noci nenudila.“
Ježkovia majú zvyčajne svetlohnedú až tmavohnedú farbu, avšak váš je svetlejší. Existuje rôznorodá farebnosť ježkov afrických alebo má len vaša extra sfarbenie?
„Ježko africký má zväčša sfarbenie ako tá naša – bielo, resp. béžovo-hnedo-čierne. Samozrejme, existujú aj výnimky, napríklad albíni.“
Čo jedáva ježko?
„Ježko je predovšetkým hmyzožravec, to by si mal každý potencionálny chovateľ uvedomiť. To znamená, že sa neuspokojí len s jabĺčkom či jahodou. Naša má najradšej múčne červy. No dajú sa kŕmiť aj zophobasmi či malými cvrčkami. Ako základ stravy pre ježka máme mačacie granule s vysokým podielom mäsa a mačacie konzervy. Z času na čas jej spestríme jedálniček vareným kuracím mäsom, vareným vajíčkom, kúskom jablka, jahody, či banánu. Ježko by nikdy nemal jesť nič mliečne, preto sa tomuto radšej vyhýbame – pre istotu.“
Ako reaguje vaše blízke okolie, keď sa dozvie, že chováte doma ježka?
„Pozitívne. Niektorí sa začudujú, ale myslím si, že sa to už stalo viac-menej bežným zvieratkom v domácnosti. Väčšinou sa pýtajú, čo žerie, alebo či pichá, hryzie – a nepichá a ani nehryzie, iba ak náhodou, pri objavovaní okolia.“
Je podľa vás ježko vhodné domáce zvieratko pre niekoho, kto býva v hlavnom meste v paneláku?
„Ježko je absolútne vhodný pre ľudí v meste, v paneláku a hlavne pre ľudí ako my – pracovne vyťažených, ktorí viac nie sú doma, ako sú. Nemusí sa venčiť, cez deň je nečinný, nie je náročný na chov, nepúšťa chlpy a je viac-menej tichý. A pokiaľ mu človek venuje dostatok času a pozornosti, stane sa z neho prítulné klbko pichliačov, ktoré sa rado strčí kdekoľvek, kde je teplo.“
