Bratislava si dnes pripomína významné výročie. Pred 120 rokmi, 27. augusta 1895, bola do jej ulíc o 08. hodine vypravená prvá električka. Počas prvého dňa sa ňou previezlo takmer 2 500 cestujúcich.
Jej trať merala 3 125 metrov a jednosmerná cesta trvala 16 minút. V tom čase cestovné bolo 10 grajciarov pre dospelých a päť grajciarov pre deti. Na hlavnej trati bolo 12 zastávok. Električky premávali v intervale 10 minút.
História električkovej dopravy v hlavnom meste je spojená s rokom 1893, keď Alexander Werner získal od Uhorského ministerstva obchodu povolenie na výstavbu mestskej elektrickej železnice vo vtedajšom Prešporku.
Dňa 9. júla 1894 Werner, zastúpený firmami GanzBudapest a LindheimWien uzatvoril zmluvu o bezplatnom používaní verejných priestorov na položenie koľajníc a trakčných vedení na 50 rokov. O rok neskôr v máji sa začala výstavba električkovej trate, depa, dielní a parnej elektrárne na Prístavnej ulici.
V januári 1896 boli otvorené nové trate k Filiálnemu nádražiu a Novomestskému nádražiu. O necelé dva roky vznikla spoločnosť Pozsony városivillamosvasút (PVVV) – Bratislavská mestská elektrická železnica (BMEŽ) a vozový park doplnilo šesť motorových a štyri vlečné vozne. Na jeseň v roku 1899 otvorili trať k tabakovej továrni na Krajinskej ceste.
Ďalším významným krokom k rozvinutiu električkovej dopravy bolo spustenie Elektrickej automobilovej linky do Vydrickej doliny od Palugyayho paláca na Železnú studničku.
O rok neskôr bola trať predĺžená k továrni Dynamit–Nobel po Račišdorfskej ulici. V roku 1911 sa začali značiť linky písmenami A až E. O dva roky neskôr zhorelo pôvodné drevené depo električiek i s vozidlami.
V priebehu roka dostavali novú betónovú vozovňu pre 50 električiek. V roku 1914 bola otvorená trať Elektrickej lokálnej železnice Bratislava – Zemská hranica. Dopravu zabezpečovali dve lokomotívy, štyri motorové vozne a tri vlečné vozne. Na jar 1915, počas 1. svetovej vojny, bola premávka Elektrickej automobilovej linky do Vydrickej doliny zastavená a následne zrušená.
