Bratislavská Hlavná stanica dnes patrí medzi najvyťaženejšie dopravné uzly na Slovensku, no jej súčasná podoba ukrýva len zlomok z pôvodnej krásy. Pred sto rokmi vítala cestujúcich oveľa honosnejšia budova s ozdobnou fasádou, vežičkami a prvkami novorenesancie. Pozrite sa, ako sa jedna z najznámejších stavieb Bratislavy postupne zmenila.
Bratislavská Hlavná stanica je dnes miestom, cez ktoré denne prechádzajú desaťtisíce cestujúcich. Mnohí ju poznajú najmä ako rušný dopravný bod so staršou budovou a kontroverznou presklenou prístavbou. Len málokto si však pri pohľade na dnešnú podobu dokáže predstaviť, že pred približne sto rokmi patrila medzi reprezentatívne stavby mesta.
V polovici 20. rokov minulého storočia mala Hlavná stanica úplne inú atmosféru. Budova pôvodne z roku 1871, ktorá prešla výraznou prestavbou v roku 1904, pôsobila oveľa vznešenejším dojmom než dnes. Historická stavba vtedajšieho Prešporka mala zdobenú fasádu, štukové prvky, ozdobné štíty aj menšie strešné vežičky.
Stanica bola v tom období nielen miestom odchodov vlakov, ale aj jednou z brán do mesta. Cestujúcich pred vstupom čakali konské povozy, neskôr prvé automobily a električky. Okolie stanice bolo v porovnaní so súčasnosťou pokojnejšie a samotná budova mala reprezentovať význam Bratislavy ako dôležitého železničného uzla.
Po vzniku Československa v roku 1918 sa zmenil aj názov na priečelí stanice. Pôvodné označenia spojené s maďarským názvom mesta vystriedal nápis „BRATISLAVA“.
História dnešnej Hlavnej stanice však siaha ešte ďalej. Prvá železničná budova vznikla už v roku 1848 pri trati smerujúcej do Viedne. Súčasná historická časť stanice bola postavená v roku 1871 po dokončení trate medzi Budapešťou, Štúrovom a Bratislavou. Jej autorom bol významný prešporský architekt Ignác Feigler mladší.
Zaspomínajte si s nami na niekdajšie kúpaliská Bratislavy. Viete, ako vyzerali Tehelné pole, Zbojnička či Delfín?
Na začiatku 20. storočia však už pôvodné priestory kapacitne nestačili. Železnice preto pristúpili k veľkej prestavbe, ktorá mala stanici vdýchnuť modernejší a reprezentatívnejší vzhľad. V roku 1904 pribudli nové priestory, výraznejšie architektonické prvky a ďalšie detaily, ktoré z nej urobili jednu z najvýraznejších budov v meste.
Postupom času sa však vzhľad stanice výrazne menil. Najväčší zásah prišiel pred druhou svetovou vojnou. V rokoch 1939 až 1941 bola budova upravená podľa vtedajších modernistických predstáv. Historické ozdoby zmizli, odstránili sa viaceré dekoratívne prvky a fasáda získala jednoduchší, strohejší vzhľad.
Práve táto prestavba spôsobila, že dnešní návštevníci už nevidia podobu, ktorú mala stanica na začiatku 20. storočia. Z pôvodne zdobenej stavby zostala najmä historická konštrukcia budovy.
Ďalšia veľká zmena prišla koncom 80. rokov. V roku 1989 pribudla k historickej časti rozsiahla presklená prístavba, ktorú Bratislavčania poznajú aj pod prezývkou „Skleník“. Pôvodne malo ísť o dočasné riešenie, ktoré malo preklenúť obdobie do vybudovania modernejšej železničnej stanice. Táto vízia sa však dodnes nenaplnila.
Pamätáte si Lido, niekdajší Draždiak alebo Zlaté piesky? Takéto boli prírodné kúpaliská pred 50 rokmi v Bratislave
Hlavná stanica zostala jedným z najdôležitejších dopravných miest v hlavnom meste. Denne cez ňu prejdú približne desiatky tisíc cestujúcich a vlaky z nej smerujú do viacerých slovenských miest aj zahraničia vrátane Česka, Rakúska či Maďarska.
Zaujímavé je, že problémy s kapacitou stanice nie sú novinkou posledných rokov. Už začiatkom 20. storočia sa riešilo, ako ju rozšíriť a prispôsobiť rastúcej železničnej doprave.
Vtedajšie plány počítali dokonca s rozsiahlejšou prestavbou železničnej siete v Bratislave. Projekt novej ústrednej nákladnej stanice však napokon zastavila prvá svetová vojna.
Dnes sa o budúcnosti Hlavnej stanice stále diskutuje. Bratislava dlhodobo potrebuje modernejší železničný uzol, ktorý by lepšie zodpovedal potrebám veľkého európskeho mesta. Pri pohľade na staré fotografie však zostáva otázka, ako by vyzeralo hlavné železničné centrum Bratislavy, keby si zachovalo svoju pôvodnú historickú krásu.
