Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. (BVS) má nové vedenie.
Mimoriadne valné zhromaždenie v pondelok schválilo za nového predsedu predstavenstva spoločnosti Borisa Maslovieca, ktorý nahradil Zsolta Lukáča. Ten bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom BVS od roku 2015. Ako informovala Bratislavská vodárenská spoločnosť, ďalšími členmi predstavenstva sa stali Vladimír Kollár, Miloslav Hrádek a Henrich Haščák.
Predsedom dozornej rady BVS sa stal Martin Kuruc (namiesto Radovana Jenčíka), podpredsedom Roman Lamos a ďalšími členmi tohto orgánu Martin Vlačiky, Jozef Krúpa, Peter Cmorej, Jakub Mrva, Michal Radosa a Veronika Hanzalíková. Akcionári spoločnosti na rokovaní vo Vodárenskom múzeu v Bratislave schválili návrh mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý okrem iného obsahoval aj odvolanie a voľbu jeho zástupcov za členov štatutárneho a kontrolného orgánu BVS. Valnému zhromaždeniu návrh predložil primátor Bratislavy Matúš Vallo.
BVS znepokojila situácia okolo spoločnosti BVS Infra Services
Malí akcionári BVS sú znepokojení situáciou okolo dcérskej spoločnosti BVS Infra Services, a. s., (BVS má v nej podiel 51 %). „Predstavenstvo spoločnosti rozhodlo bez toho, aby informovalo Bratislavskú vodárenskú spoločnosť a akcionárov o výmaze Infra Services z Registra partnerov verejného sektora. Toto rozhodnutie považujeme za veľmi nešťastné a dá sa povedať, že pomaly až protizákonné z toho dôvodu, že ohrozuje fungovanie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,“ informoval počas valného zhromaždenia zástupca malých akcionárov BVS Miroslav Dragun.
Väčšina servisných a investičných činností BVS je podľa neho realizovaná cez uvedenú dcérsku firmu a podpísanú zmluvu. Ako Dragun uviedol, žiadosť o výmaz dcérskej spoločnosti podpísal Lukáč ako predseda predstavenstva Infra Services.
„Pán Lukáč zastupoval v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti mestá a obce, a nie súkromného investora, ktorý je v Infra Services. A preto zvažujeme ako akcionári aj právne kroky či už proti pánovi Lukáčovi, alebo Infra Services pre poškodzovanie záujmov akcionárov a spoločnosti,“ poznamenal Dragun.
„Nie je možné, aby sme ohrozili vzájomný obchodný vzťah materskej a dcérskej spoločnosti v rozsahu viac ako 40 mil. eur, a tým pádom ohrozili obnovu a rozvoj vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry v celom Bratislavskom kraji a v časti Trnavského a Trenčianskeho kraja,“ upozornil Dragun. Lukáč podľa neho prekročil svoje kompetencie a práva, nekonal vo verejnom záujme miest a obcí, ale v záujme súkromnej spoločnosti.
Výmaz Infra Services z Registra partnerov verejného sektora nie je možný
Táto téma nebola v programe mimoriadneho valného zhromaždenia BVS. Spoločným záujmom akcionárov a nového predstavenstva spoločnosti je podľa Draguna stransparentniť vzťahy medzi BVS a Infra Services. Dragun povedal, že zastupuje zhruba 45 akcionárov BVS s podielom vyše 10 %, na valnom zhromaždení mal splnomocnenie od 29 akcionárov s podielom 7,25 %.
Prvá námestníčka primátora Bratislavy Tatiana Kratochvílová povedala, že výmaz Infra Services z Registra partnerov verejného sektora nemôže byť vykonaný. „Bolo by to v rozpore so zákonom. Predpokladám, že nové predstavenstvo bude konať v zmysle Obchodného zákonníka v záujme mesta Bratislavy alebo celého regiónu a plne bude zabezpečovať služby, na ktoré je zriadená Bratislavská vodárenská spoločnosť,“ povedala Kratochvílová. Podľa neoficiálnych informácií neobvyklá žiadosť o výmaz dcérskej firmy BVS môže súvisieť s trvajúcim súdnym procesom o preukázaní vlastníctva spoločnosti Hedin, a. s., ktorá má v Infra Services podiel 49 %.
Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., má 89 akcionárov, Bratislava ako majoritný akcionár má v nej podiel 59,29 %, ostatné mestá a obce vlastnia 32,28 % a BVS vlastní 8,43 % vlastných akcií. Hlavnou činnosťou BVS je výroba a distribúcia pitnej vody odvádzanie a čistenie odpadových vôd pre viac než 700 tisíc ľudí z Bratislavy a zo siedmich okresov na Záhorí a v okolí hlavného mesta. Spoločnosť zásobuje vodou 97 percent obyvateľov v tomto regióne. Základné imanie spoločnosti je 281,37 mil. eur.
