Roland Brhlík nebol klasickým novinárom, akého verejnosť očakávala v 90. rokoch. Za vraždu muža, ktorého telo skončilo v Malom Dunaji, sa postavil pred súd spolu s manželkou Zuzanou.
Vitajte pri štvrtom dieli Bratislavských krimi prípadov. Zameriavajú sa na mapovanie zločincov či vrahov z Bratislavy a okolia, ktorých sa podarilo usvedčiť a odhaliť ich zločiny. Štvrtý diel nájdete na tomto odkaze.
Hoci ide dnes už o takmer zabudnutý prípad, v 90. rokoch Bratislavou otriasla vražda občana bývalej Juhoslávie Rustamaja Xhejmala. Stojí za ňou novinár Roland Brhlík a jeho komplickou bola manželka Zuzana. Súd poslal Brhlíka do väzenia pred desiatkami rokov a žiadal o podmienečné prepustenie. Upozorňujeme, že v článku sú fotografie nevhodné pre citlivé povahy a maloletých.
Chorobný žiarlivec
Brhlík nezažil v živote veľa lásky a opory. Vychovávali ho starí rodičia a neskôr nevlastný otec, pretože jeho biologický otec emigroval. Detstvo sa podpísalo na jeho živote v dospelosti, kedy sa nestálosť prejavovala vo viacerých oblastiach.
Oženil sa veľmi mladý, s manželkou mal tri deti a neskôr rodinu opustil. Nestálosť bola typická aj pre jeho kariérny život a koníčky. Zaujímal sa o zbrane a zbieral ich.
Brhlík bol absolventom elektrotechnickej priemyselnej školy a pracoval ako novinár v denníku Slovenská republika. Jeho najväčším snom bolo napísať dobrodružný román.
So Zuzanou sa spoznal v decembri 1991. Zuzana pochádzala z dobrej rodiny a študovala na Pedagogickej fakulte. Krátko po zoznámení sa začala prejavovať Brhlíkova povaha. Bol agresívny, panovačný, chorobne žiarlivý a donútil Zuzanu, aby sa presťahovala k nemu do záhradnej chaty. Zakázal jej kontakt s rodinou a priateľmi.
Mladík nahovoril kamaráta v máji 1994, aby vykradol byt rodičov Zuzany. Nakreslil podrobný plán bytu s rozložením nábytku či miestom, kde boli peniaze a šperky. Dal mu dokonca aj duplikáty kľúčov. Lúpež sa podarila a obaja si mali rozdeliť peniaze z ukradnutých vecí. Brhlík však kamaráta podrazil, pretože odniesol šperky do jeho bytu a volal na políciu.
Zuzana sa pokúšala od násilníka už veľakrát ujsť, no nikdy sa jej to nepodarilo. V máji 1994 ju dal Brhlík dokonca sledovať a násilne ju priviedli späť. V ich vzťahu nechýbali bitky. Dvojica sa nakoniec zosobášila a rodičia Zuzany nič netušili.
Prvý pokus
V Hoteli Kyjev sa na čierno vymieňali valuty. Priekupníci s valutami boli prevažne Albánci z bývalej Juhoslávie. „Biznis“ vydržal dlho ešte po roku 1989.
Za priekupníkmi prišla 7. júla 1994 Zuzana s tým, že chcela vymeniť nemecké marky za 150-tisíc korún. Jeden z priekupníkov si k žene do auta prisadol a povedal, že výmenu uskutočnia na nejakom bezpečnejšom mieste.
Keď sa auto dostalo na roh Dunajskej a Klemensovej ulice, pristúpil k autu Brhlík a vodička tvrdila, že ide o jej brata. Chcela ho vraj cestou dopraviť na autobusovú stanicu. Priekupníkovi to bolo podozrivé a odmietol pokračovať v jazde, navrhol, nech najprv Zuzana vysadí brata a potom sa vráti. Priekupník vystúpil z auta, čím si pravdepodobne zachránil život.
Po vražde na dovolenke
Zuzana vyrazila po neúspešnom pokuse o zámenu peňazí opäť do „akcie“. Auto svojich rodičov 3. augusta 1994 pristavila pred Hotelom Bratislava a chcela vymeniť valuty za 165-tisíc korún. Albánci pri sebe takú hotovosť nemali a navrhli, že pôjdu pred Hotel Kyjev.
Pred druhým hotelom si k Zuzane prisadol do auta jeden z priekupníkov, Rustamaj Xhejmal, ktorý bol ochotný peniaze zameniť. Navrhla, aby výmenu uskutočnili na bezpečnejšom mieste. Počas jazdy sa sklopilo zadné sedadlo v aute a Brhlík, ktorý bol skrytý v kufri, strelil muža do zátylku.
Preliezol na predné sedadlo, sadol si na muža a prikázal Zuzane, aby pokračovala v jazde. Auto mierilo do chatárskej časti Nové záhrady, kam dorazilo počas noci. Zuzana neskôr na polícii vypovedala, že Xhejmal v tomto čase ešte žil.
Brhlík začal vyrábať závažie. Keď viezli Xhejmala k ramenu Malého Dunaja pri Slovnafte, podľa Zuzany už nežil. Z vrecka nohavíc vybral Brhlík obeti vyššiu hotovosť, pripevnil jej k nohe závažie a hodil ju do vody. Zuzana čakala v aute, pretože odmietala pomáhať.
Vražedná zbraň skončila v Malom Dunaji pri Miloslavove. Páchatelia svoje šaty spálili na záhrade, auto nechali celé rozobrať a motor skončil na dne Malého Dunaja. Dôvodom spáchania vraždy bolo okradnúť obeť a prísť tak k peniazom. Brhlík vyplatil dlhy a vzal Zuzanu na niekoľko týždňov na dovolenku do Talianska.
Priznanie a súd
Zuzana sa chcela vrátiť na Slovensko, pretože potrebovala dokončiť školu. Keď pricestovali, vyšetrovanie vraždy priekupníka bolo v plnom prúde. Telo vyplávalo na hladinu už 4 dni po vražde. Brhlík Zuzanu držal v domácom väzení a zastrašoval ju.
V októbri 1994 sa Zuzana sťažovala Brhlíkovmu kamarátovi, že ju bije a priznala vraždu. O dva týždňe dvojicu zadržala polícia. Podľa psychológa Zuzana povedala o vražde preto, že to jej svedomiu nedalo a mala zároveň strach z Brhlíka, pretože sa vyhrážal ublížením a bolo to pre ňu „vyslobodenie“.
V roku 1996 odsúdili dvojicu, obaja dostali 25 rokov väzenia. Brhlík žiadal súd o podmienečné prepustenie, no súd jeho žiadostiam nevyhovel. Brhlík mal už v minulosti prísť ako novinár na tlačovú konferenciu ozbrojený.
