Mladé a krásne dievča slúžilo na hrade, no jedného dňa sa našlo zavraždené. Podozrievali troch bratov a motívom mala byť neopätovaná láska.
Po Bratislave sa potuluje niekoľko prízrakov bosoriek, Biela pani či iné bytosti. Povesťami je opradený aj Bratislavský hrad, pričom najznámejšou je zrejme povesť o tom, ako prišiel k svojmu tvaru obráteného stola.
Dnešný príbeh nás vezme späť do čias, kedy sa mesto volalo Prešporok a na hrade sa pohybovali stráž či služobníctvo. Ako uvádza Ivan Szabó v knihe Prešporsko-bratislavské strašidlá, po hrade sa túla prízrak starca.
Priznanie troch bratov
Na nádvorí stojí hradná studňa, kde začal celý príbeh. Slúžila na občerstvenie vojakov hradnej posádky. V jedno ráno však našli pri studni zavraždené mladé dievča, ktoré pracovalo v služobníctve.
Vrah bol neznámy a kapitán sa domnieval, že za vraždou môže stáť najmladší z troch bratov, ktorí patrili k strážnej službe. Motívom mohla byť neopätovaná láska. Najmladšieho brata zavreli do temnice a dúfali, že sa sám prizná.
Najmladší brat však stále trval na svojej nevine a nepriznal sa ani po vyhrážkach, že mu hrozí smrť. K vražde dievčaťa sa priznali jeho starší bratia. Kapitán bol bezradný a magistrát mu poradil, že najspravodlivejší bude boží súd, čo spočívalo v tom, že bratom strčili pravé ruky do horúcej vody.
Nakoniec sa však rozhodlo, že bratov podrobia inému testu. Každý z nich mal na nádvorí pri studni zasadiť lipu, ale opačne – do zeme išla korunka lipy. Ak sa strom uchytí, malo to svedčiť o nevine bratov. Po niekoľkých týždňoch lipy zakvitli, na základe čoho bratov prepustili na slobodu.
Prízrak starca
Roky plynuli a bratia už dávno nenosili vojenské uniformy. Chodili k mohutným trom lipám a spomínali na staré časy, často mysleli aj na vraždu, ktorá nebola objasnená.
Jedného dňa, keď sa opäť bavili o vražde, si k nim na lavičku prisadol starec. Mal utrápenú tvár a triasli sa mu ruky. Na konci diskusie muž ticho zmizol a jeho miesto ostalo prázdne. Starec sa začal zjavovať pri bratoch vždy, keď rozprávali tento príbeh.
Raz sa starec prihovoril k bratom a povedal, že vie pravdu. Dievča nosilo kapitánovi hradnej stráže vodu a svojou krásou učarovalo aj jemu. K studni prišiel, keď práve naberalo vodu. Muž chcel dievča pobozkať, no bránilo sa a vzbudilo to jeho hnev. Vytiahol nôž a vrazil ho dievčatu rovno do srdca.
Z miesta činu zbabelo utiekol. V lamačských lesoch ho napadli zbojníci, okradli a zabili. Do neba ho však nechceli vpustiť pre vraždu dievčaťa. Odvtedy jeho duša blúdila ako prízrak po svete, ktorá nenašla pokoj a žiadal bratov o odpustenie. Bratia sa nad starcom zľutovali a odpustili mu, čím jeho dušu zbavili utrpenia a jeho prízrak odvial vietor. Hovorí sa však, že občas vidieť priesvietného starca prechádzať sa po nádvorí dodnes.