Bratislava na svojich pozemkoch a budovách uskutočnila aj pilotné projekty – adaptačné opatrenia podporené grantom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórska.
Bratislavský magistrát chce prispôsobiť verejné priestory a samotné hlavné mesto meniacej sa klíme. „Uvedomujeme si, že je potrebné začať sa dívať na rozvoj mesta a verejné priestory úplne inak, aby sme sa vedeli prispôsobiť zmene klímy. Je potrebné a aj chceme vo väčšej miere realizovať opatrenia ako napríklad zmena povrchov, fasád, zvýšenie podielu zelene v meste a ďalšie,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca bratislavského magistrátu Peter Bubla.
Mesto v rámci záväzných stanovísk, ktoré vydáva k investičnej činnosti vždy uvádza, aké adaptačné opatrenia odporúča urobiť v danom projekte. Za rok 2018 vydal magistrát 390 stanovísk, z toho 92 obsahovalo aspoň jedno odporúčanie z oblasti adaptácie na zmenu klímy.
Dôraz na zrážkovú vodu
Z celkového počtu bolo 59 stanovísk vydaných s odporúčaním vybudovať parkovaciu plochu z materiálu priepustného pre zrážkovú vodu, ako sú zatrávňovacie tvárnice a štyri stanoviská boli osobitne s odporúčaním na zníženie podielu vode nepriepustných spevnených plôch alebo ich premenu na priepustné plochy pre zrážkovú vodu. Ďalších 71 stanovísk obsahovalo odporúčania na zachytávanie dažďovej vody na vlastnom pozemku vsakovaním alebo retenciou s ohľadom na inžiniersko-geologické pomery v území.
Bratislava na svojich pozemkoch a budovách uskutočnila aj pilotné projekty – adaptačné opatrenia podporené grantom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórska. Dôraz na zrážkovú vodu bol kladený napríklad pri projekte obnovy strechy na domove seniorov Archa.
„Na domove vznikla vegetačná strecha, ktorá zachytáva zrážkovú vodu a zároveň zmierňuje horúčavy, keď sa zo substrátu vyparuje vlhkosť. Útvar hlavnej architektky spracoval zoznam ďalších vhodných lokalít pre realizáciu adaptačných opatrení aj na zmierňovanie dopadov intenzívnych zrážok na území mesta,“ dodal Bubla.
