Podjazd pri nemocnici na Antolskej v Bratislave sa po dažďoch pravidelne mení na pascu pre vodičov. Autá tu uviaznu pod vodou, vznikajú škody za tisíce eur – a zodpovednosť nikto nenesie. Problém pretrváva desaťročia, cesta dokonca nikdy nebola skolaudovaná.
Bratislavský podjazd pri nemocnici na Antolskej ulici sa po intenzívnych dažďoch pravidelne mení na jazero, v ktorom uviaznu autá a niekedy dokonca aj sanitky. Informuje o tom portál STVR.
Tento úsek je pritom kľúčový pre rýchly prístup k Univerzitnej nemocnici v Petržalke, kam denne smerujú stovky pacientov, sanitiek aj zdravotníckeho personálu. Problém sa pritom ťahá už viac než 40 rokov – a doteraz zaň nikto neprevzal zodpovednosť, škody sa pritom počítajú na stovky tisíc eur.
Nevysporiadané pozemky
Antolská cesta, ktorá spája Dolnozemskú ulicu s nemocnicou, slúži nielen obyvateľom okolitých štvrtí ako Slnečnice, ale je aj nevyhnutnou trasou pre záchranárov. Napriek tomu cesta nikdy nebola skolaudovaná a vedie po nevysporiadaných pozemkoch.
Časť z nich patrí mestskej časti Petržalka, iné Lesom SR, Slovenskému vodohospodárskemu podniku či priamo štátu. Výsledkom je, že komunikácia sa oficiálne „nenachádza“ v správe nikoho – a tak sa neopravuje, aby sa predišlo opakovanému zaplaveniu.
Značky sa dlho neohrejú
Záchranár Martin, ktorý na tomto úseku jazdí takmer denne, situáciu považuje za alarmujúcu. „Je to nenahraditeľný príjazd k nemocnici zo strany od Rusoviec. Dnes tam pribúdajú Slnečnice, ďalší obyvatelia. Vybudovaná bola diaľnica, takže zaťažiteľnosť tejto trasy narastá a je nevyhnutné, aby bol ten podjazd funkčný,“ povedal pre portál. Aj keď majú sanitky prednosť a výstražné svetlá, voda a zlá viditeľnosť robia z podjazdu rizikovú zónu.
Bratislava problém riešila aspoň dočasne – inštalovaním prenosných dopravných značiek. Tie však často miznú alebo ich niekto presunie mimo cestu, či dokonca hodí do Draždiaka. V čase intenzívnych dažďov sme na mieste aj my opakovane stretli vodičov, ktorí vo vode uviazli a čakali na odťah.
Oprava ako priorita
Zástupca magistrátu Peter Bubla uvádza, že hlavný problém vzniká v zimnom období, keď sa zvyšuje hladina Chorvátskeho ramena. Vodohospodársky podnik vtedy hladinu aktívne nereguluje, čo vedie k zaplaveniu komunikácie. Podľa záchranára by stačilo cestu nadvihnúť o 40 centimetrov. „Je tu vidieť aj stopa, pokiaľ býva tá voda a nikdy nebýva vyššie,“ tvrdí.
Riešenie sa však odkladá, pretože cesta nie je právne vysporiadaná. Podľa hovorkyne mestskej časti Márie Halaškovej bola cesta vybudovaná už v roku 1987, no nikdy neprebehla jej kolaudácia. Aj preto dnes oficiálne „neexistuje“ a žiadna inštitúcia ju nemá vo vlastníctve.
Mesto aktuálne rokuje o majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov, aby mohlo cestu konečne zaradiť do správy a opraviť ju. Obyvatelia aj záchranári však čoraz častejšie volajú po tom, aby mesto zaradilo opravu podjazdu medzi svoje priority.
