Pamätáte si ešte, kedy ste sa prvýkrát stretli s hliníkovou fóliou? Väčšina z nás áno. Ako deti sme milovali farebné fólie, do ktorých boli zabalené vianočné čokoládové figúrky či veľkonočné zajačiky. Staršia generácia si však možno spomenie na staniol – podobný materiál, ktorý sa kedysi vyrábal z cínu. Od polovice 20. storočia ho však úplne nahradil lacnejší alobal, teda hliníková fólia, ktorá sa rýchlo stala súčasťou každej domácnosti.
Lenže viete, že nie všetky potraviny do nej patria? Hoci je alobal považovaný za praktického pomocníka, existujú veci, ktoré by ste doň nikdy nemali baliť. Inak riskujete, že sa do vášho jedla dostane hliník – a to nie je nič, čo by ste chceli jesť.
Hliník – kov, ktorý máme všade okolo seba
Alobal vzniká mechanickým valcovaním hliníkových dosiek na extrémne tenkú fóliu. Hliník, presnejšie jeho zlúčeniny, sa pritom bežne vyskytujú v prírode. Odhaduje sa, že až 8 % zemskej kôry tvoria práve hliníkové zlúčeniny. Nájdeme ich v pôde, vo vode, v potravinách, ale aj v kozmetike, liekoch či obaloch.
V posledných rokoch však vedci upozorňujú, že dlhodobý kontakt s hliníkom môže mať negatívne účinky na zdravie. Spojuje sa napríklad so vznikom niektorých neurologických ochorení, ako je Alzheimerova choroba, či s problémami kostí a lymfatického systému. Preto by sme mali byť pri jeho používaní obozretní a vedieť, kedy je alobal vhodný a kedy nie.
Čo presne do alobalu nepatrí, si môžete pozrieť v tomto videu:
Alobal v našich domácnostiach: dobrý sluha, zlý pán
Dnes má alobal doma prakticky každý. Používame ho na zabalenie desiaty, pri pečení, grilovaní či skladovaní potravín. Na internete dokonca nájdete množstvo rád, ako ho využiť aj mimo kuchyne – vraj pomáha pri žehlení, odstraňovaní pripálenín z hrncov alebo pri praní bielizne. Niektorí ho dokonca strihajú na kúsky a dávajú do pôdy, aby odradili škodcov v záhrade.
Lenže nie všetky tieto rady sú múdre. Alobal síce má svoje výhody – je odolný, tvárny, nepriepustný pre svetlo aj pachy –, no v niektorých prípadoch nám môže viac uškodiť ako pomôcť.
Jednoduché pravidlo: žiadna soľ a žiadne kyslé potraviny!
Najdôležitejšie pravidlo znie: nikdy nebalte do alobalu potraviny, ktoré sú slané alebo kyslé. Prečo? Pretože hliník reaguje so soľou aj s kyselinami, čím sa uvoľňujú ióny hliníka priamo do jedla.
Takto reagujú napríklad:
- paradajky a paradajkové omáčky,
- kyslá kapusta, uhorky, či iná nakladaná zelenina,
- citróny a kyslé ovocie,
- buchty s ovocím alebo rebarborou.
A pozor aj pri grilovaní alebo pečení mäsa v alobale. Ak teplota nepresiahne 250 °C, je to v poriadku. No mäso nesoľte ani nemarinujte priamo v alobale. Soľ a kyslé marinády totiž s hliníkom reagujú. Dosoliť a dochutiť by ste mali až na tanieri – ideálne čerstvými bylinkami.
Nevhodné je tiež baliť do hliníkovej fólie údeniny, ryby alebo slané syry. Napríklad ugrilovať si rybu v alobale s citrónom môže vyzerať ako skvelý nápad – no v skutočnosti si tým do tela dostávate malé množstvá hliníka.
Ako dlho skladovať potraviny v alobale?
Aj pri potravinách, ktoré do alobalu patriť môžu, platí zásada: radšej menej ako viac.
Odborníci odporúčajú nechať potraviny zabalené v hliníkovej fólii maximálne 4 hodiny. Dlhšie skladovanie zvyšuje riziko uvoľňovania hliníka, najmä ak sa mení teplota alebo vlhkosť.
Zdravý človek síce dokáže malé množstvo hliníka vylúčiť obličkami, no pri dlhodobom vystavení sa tento kov môže hromadiť v tele – v kostiach, pľúcach či lymfatickom systéme. A to už predstavuje zdravotné riziko.
Ako spoznať bezpečný obal?
Skúste sa niekedy pozrieť na obal od masla alebo taveného syra. Ak ho rozlepíte, zistíte, že hliníková časť je oddelená od potraviny tenkou papierovou alebo plastovou vrstvou. To nie je náhoda – moderné obaly majú špeciálnu ochrannú vrstvu, ktorá bráni priamemu kontaktu hliníka s jedlom.
Takto by to malo byť vždy. Ak si nie ste istí, že fólia je na styk s potravinami certifikovaná, radšej ju na dlhé skladovanie nepoužívajte.
Používajte sedliacky rozum
Na internete koluje množstvo „zaručených trikov“, ako alobal použiť v domácnosti. No nie všetky dávajú zmysel.
Napríklad dávať nastrihaný alobal do pôdy na záhone nie je dobrý nápad – ak má pôda kyslé pH, hliník sa z fólie začne uvoľňovať do zeme. Oveľa lepšie urobíte, ak škodcov odradíte výsadbou aromatických bylín.
Podobne je to s „trikom“ hádzať gule z alobalu do práčky. Nie je to potrebné a navyše zbytočne zvyšujete množstvo hliníka v domácnosti. Pracie prášky už aj tak obsahujú dosť chémie.
Čím alobal nahradiť?
Existuje množstvo zdravších a ekologickejších alternatív:
- sklenené alebo plastové nádoby na skladovanie jedla,
- zapekacie misky na tepelnú úpravu,
- zaváracie poháre – ideálne na zvyšky jedla, ktoré navyše šetria miesto v chladničke,
- voskové obrúsky ako moderná a opakovane použiteľná náhrada fólie.
Tieto alternatívy sú nielen bezpečnejšie, ale aj šetrnejšie k životnému prostrediu.
Prečo hliníkom šetriť
Výroba hliníka je energeticky aj ekologicky náročná. Spotrebuje sa pri nej veľa vody a elektriny, vznikajú toxické kaly a prachové častice, ktoré znečisťujú ovzdušie. Navyše, hliník sa v prírode takmer nerozkladá, takže aj recyklácia je komplikovaná.
Je preto na mieste zamyslieť sa, či naozaj potrebujeme každý deň baliť desiatu do alobalu. Možno je čas siahnuť po udržateľnejších riešeniach.
Samozrejme, hliník ako taký má v našom svete nezastupiteľné miesto – používame ho pri výrobe lietadiel, áut, v stavebníctve aj v medicíne. No tam, kde existujú alternatívy, je rozumnejšie ho šetriť a používať s rozvahou.
Zhrnutie
Alobal je šikovný pomocník, no len vtedy, ak vieme, kedy ho použiť a kedy nie.
Pamätajte:
- nikdy doň nebaliť kyslé ani slané jedlá,
- neskladovať potraviny dlhšie ako pár hodín,
- a nepoužívať ho zbytočne tam, kde sú lepšie možnosti.
Chráňte svoje zdravie aj planétu – používajte alobal s rozumom.
„Alobal nie je vhodný pre všetky potraviny. Zistite, čo doň nikdy nebaľte, aby ste sa vyhli škodlivému hliníku.“
