S príchodom jesene sa začína každoročná diskusia o tom, aká bude zima. Budeme mať konečne biele Vianoce, alebo opäť daždivé sviatky? Aj keď dnes máme presnejšie meteorologické modely než kedykoľvek predtým, odborníci pripomínajú, že počasie sa s istotou predpovedať nedá. Napriek tomu sa dá z aktuálnych trendov a historických údajov povedať, aká zima nás pravdepodobne čaká.
Teploty stúpajú, počet snehových dní klesá
Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) aj klimatológov sa zimy na Slovensku postupne otepľujú. V nížinách dnes trvá snehová pokrývka len niekoľko dní, kým pred desaťročiami to bolo bežne aj niekoľko týždňov.
V horských oblastiach, ako sú Tatry či Orava, sneh síce naďalej býva, no jeho trvanie sa skracuje. Na Skalnatom plese napríklad kedysi napadlo v zime priemerne 225 snehových dní, dnes je to približne 180. Bežná výška snehu v týchto oblastiach dosahuje 70 až 80 centimetrov, hoci extrém z roku 1956, keď tam namerali až 238 cm, je už dávno minulosťou.
V nížinách sneh skôr výnimočne
V nížinách, ako je Podunajská nížina alebo južné Slovensko, býva sneh čoraz vzácnejší. Ak aj napadne, väčšinou sa rýchlo roztopí. Dôvodom je miernejšia zima a časté oteplenia počas zimných mesiacov.
Podľa klimatických údajov sa prvé sneženie v mestách ako Bratislava, Nitra či Trnava objavuje zvyčajne až koncom novembra, pričom trvalá pokrývka je veľmi zriedkavá. Historicky najviac snehu v Bratislave bolo namerané v januári 1987 – 64 centimetrov, čo je na hlavné mesto rekord.
Na severe a v horách má sneh stále šancu
Severné oblasti Slovenska, najmä Liptov, Orava, Kysuce či Spiš, sa môžu aj v budúcnosti tešiť na snehovejšie zimy. V týchto regiónoch sa stále udržuje chladnejšie podnebie a mrazy bývajú častejšie.
Ak sa počas zimy oslabí tzv. polárny vír – prúdenie studeného vzduchu nad Arktídou – môže to priniesť krátke, ale výrazné ochladenia aj do strednej Európy. Odborníci však upozorňujú, že takéto udalosti sú len dočasné a celkový charakter zimy zostane skôr mierny.
Slovenské teplotné extrémy: od –41 do +40 °C
Slovensko má v meteorologických záznamoch aj niekoľko pozoruhodných extrémov.
Najnižšia teplota bola nameraná vo Vígľaši-Pstruši 11. februára 1929 – mínus 41,0 °C. Naopak, najvyššie maximum drží Hurbanovo, kde 20. júla 2007 teplomer ukázal plus 40,3 °C.
Tieto hodnoty ukazujú, aké veľké rozdiely môže slovenské podnebie dosiahnuť – a že extrémy sa u nás môžu objaviť v oboch smeroch.
Zima 2025/2026: čo môžeme realisticky čakať
Podľa klimatológov sa zima 2025/2026 bude na Slovensku pravdepodobne niesť v znamení miernych teplôt a občasných výkyvov.
V nížinách môžeme očakávať len pár dní so snehom, zatiaľ čo horské oblasti si naďalej udržia zimnú atmosféru s mrazom a snehovou prikrývkou, hoci kratšou než v minulosti.
Výrazné, dlhodobé mrazy či extrémne sneženie sú menej pravdepodobné, no krátkodobé ochladenia a snehové epizódy nemožno vylúčiť. Slovenská zima tak zostáva premenlivá – a ako hovoria meteorológovia, počasie si aj tak vždy pôjde svojou cestou.
Ak sa predpovede potvrdia, čaká nás klasická slovenská zima posledných rokov – sneh najmä v horách, vo väčších mestách len na pár dní.
Napriek tomu sa oplatí byť pripravený. Skontrolujte kúrenie, zimné pneumatiky a teplé oblečenie. Zima síce možno nebude extrémna, ale aj krátka vlna mrazov vie potrápiť – najmä tých, ktorí ju podcenia.
