Proces umierania je individuálny a nedá sa presne časovo predpovedať. Odborníci z oblasti paliatívnej medicíny však popisujú určité zmeny, ktoré sa často, hoci nie vždy, objavujú v dňoch alebo týždňoch pred smrťou. Tieto prejavy vznikajú preto, že organizmus postupne oslabuje a telo obmedzuje funkcie, ktoré nie sú nevyhnutné pre prežitie.
1. Slabnúca potreba jedla a tekutín
V závere života sa metabolizmus výrazne spomaľuje. Telo už nepotrebuje prijímať toľko energie a tráviace procesy sa prirodzene obmedzujú. Výsledkom je:
- znižovanie chuti do jedla
- postupné odmietanie tuhých jedál
- neskôr aj menší záujem o tekutiny
Ide o fyziologický jav, nie o znak utrpenia či vedomé rozhodnutie. Pre blízkych býva ťažké to prijať, no v medicíne je to bežný a prirodzený proces.
2. Výrazná únava a zvýšená potreba spánku
Jedným z najčastejších prejavov poslednej životnej fázy je hlboká a neustupujúca únava. Človek môže:
- spať väčšinu dňa
- byť bdelý len krátke obdobia
- reagovať pomaly alebo zaspávať uprostred rozhovoru
Tento stav je spôsobený zníženým krvným obehom, úbytkom energie a postupným zlyhávaním telesných systémov. Neznamená to, že sa človek trápi — ide o prirodzené postupné vypínanie organizmu.
3. Svalová slabosť a obmedzená pohyblivosť
Ako telo stráca silu, slabnú aj svaly. Prejavuje sa to najmä:
- náročnejším vstávaním z postele
- problémami s udržaním predmetov
- potrebou pomoci pri bežných pohyboch (otočenie v posteli, posadenie)
Tento príznak takmer vždy sprevádza pokročilé ochorenia a poslednú fázu života a je medicíns natívne vysvetlený celkovým úpadkom svalovej hmoty a energie.
4. Chladné a zmenené sfarbenie končatín
Spomalenie obehu spôsobuje, že telo uprednostňuje prekrvovanie životne dôležitých orgánov (srdce, mozog). Menej dôležité oblasti, ako ruky a nohy, dostávajú menej krvi. To vedie k:
- chladným končatinám
- bledosti
- niekedy k modrastému alebo fialkastému sfarbeniu (tzv. livedo reticularis)
Je to normálny a bezbolestný dôsledok zhoršujúceho sa obehu.
5. Zmeny v rytme a kvalite dýchania
V medicíne ide o veľmi dobre zdokumentovaný jav. V posledných dňoch života sa môže dýchanie stať:
- nepravidelný
- pomalým alebo zrýchleným
- prerušovaným dlhšími pauzami
- sprevádzaným chrčaním či bublaním (z dôvodu nahromadených hlienov)
Najznámejším typom je Cheyne–Stokesovo dýchanie, kde sa strieda povrchové dýchanie s prestávkami. Odborníci zdôrazňujú, že hoci to môže znieť znepokojivo, umierajúci človek si zvyčajne neuvedomuje nepríjemné pocity.
6. Zmeny v správaní, vedomí a komunikácii
Nedostatočné okysličenie mozgu a celkové zhoršovanie telesných funkcií môžu spôsobiť:
- zmätenosť
- spomalené odpovede
- dezorientáciu v čase alebo priestore
- obmedzenie sociálneho kontaktu
- poruchy krátkodobej pamäte
- dočasné halucinácie
Tieto prejavy nie sú psychickým ochorením, ale výsledkom fyziologických zmien v mozgu počas procesu umierania.
Dôležité upozorneni:
- Žiadny z uvedených príznakov sám o sebe nedokáže určiť presný čas smrti.
- Každý človek prechádza koncom života inak. Niektoré zmeny sa môžu objaviť týždne pred smrťou, iné až v posledných hodinách.
- Tieto signály sú však v paliatívnej starostlivosti natoľko časté, že lekári podľa nich dokážu odhadnúť, že sa človek nachádza v záverečnom štádiu života.
