V blízkosti jeruzalemského Západného múru bol objavený drobný, no mimoriadne významný archeologický artefakt. Ide o keramický úlomok veľký len približne 2,5 centimetra, na ktorom sa zachoval krátky text napísaný akkadským klínopisom. Podľa odborníkov pochádza z obdobia 8. až 7. storočia pred naším letopočtom a priamo súvisí s administratívnym fungovaním vtedajšej Asýrskej ríše.
Objav si môžete pozrieť aj na videu
Nález neostal len pri odborných správach – verejnosti bol priblížený aj vo forme videa. Záznam, v ktorom je úlomok ukázaný a vysvetlený v kontexte archeologického výskumu v Jeruzaleme, je dostupný na YouTube.
Objav vznikol počas prebiehajúceho výskumu, v rámci ktorého archeológovia preosievajú zeminu zo svahu pod areálom Chrámovej hory. Práve v tejto zemine sa úlomok nečakane objavil. Hoci ide o extrémne malý fragment, jeho význam je mimoriadny — ide o prvý známy asýrsky nápis, ktorý bol nájdený priamo na území Jeruzalema.
Hlina z oblasti rieky Tigris
Keramika, na ktorej sa nápis zachoval, nepochádza z miestnych surovín. Mineralogická analýza ukázala, že jej zloženie zodpovedá hline z oblasti rieky Tigris, kde sa nachádzali významné mestá starovekej Asýrie, ako Ninive či Aššur. To znamená, že úlomok vznikol priamo na území Asýrskej ríše a až následne sa dostal do Jeruzalema.
Čo je na úlomku napísané?
Text je zachovaný len čiastočne, no odborníci potvrdili, že ide o akkadský nápis súvisiaci s administratívnou komunikáciou. Obsahuje odkaz na dátum podľa mezopotamského kalendára a uvádza titul vysokého asýrskeho úradníka. Ten patril ku skupine dvoranov, ktorí boli poverení doručovaním oficiálnych dokumentov a výziev.
Archeológovia sa zhodujú, že úlomok bol súčasťou pečate priloženej k oficiálnej listine. Takéto pečate obsahovali stručný opis obsahu dokumentu, aby bolo možné rýchlo identifikovať jeho význam.
Prečo je nález taký dôležitý?
Doterajšie poznatky o vzťahoch medzi Judským kráľovstvom a Asýriou pochádzali najmä z dokumentov objavených na území samotnej Asýrie. Tento objav je však prvým priamym dôkazom, že administratívna asýrska korešpondencia sa naozaj dostávala aj do Jeruzalema.
Nález tak dopĺňa obraz o tom, do akej miery bol Jeruzalem v období Prvého chrámu zapojený do systému asýrskej moci. Ukazuje tiež, že kontakty medzi oboma politickými celkami prebiehali formálne a oficiálnou cestou — o čom doteraz chýbal hmotný dôkaz.
