Asistenčné psy si verejnosť často spája najmä s pomocou nevidiacim. V skutočnosti však ich úloha ďaleko presahuje túto predstavu. Dnes zohrávajú kľúčovú rolu aj v životoch ľudí s telesným postihnutím, epilepsiou, poruchami autistického spektra, ale aj u osôb trpiacich úzkostnými poruchami, posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) či panickými atakmi. Ich prítomnosť môže výrazne zlepšiť kvalitu života a v mnohých prípadoch umožniť návrat k samostatnosti.
Čo je asistenčný a terapeutický pes?
Asistenčný pes je špeciálne vycvičené zviera, ktoré pomáha človeku zvládať konkrétny hendikep alebo zdravotné obmedzenie. Podľa typu výcviku môže pes:
- pomáhať pri pohybe a manipulácii s predmetmi
- upozorňovať na blížiaci sa epileptický záchvat
- podporovať orientáciu v priestore
- reagovať na psychické zmeny, stres či úzkosť
Osobitnou skupinou sú tzv. terapeutické alebo psychiatrické asistenčné psy. Tie sú cvičené tak, aby rozpoznali varovné signály úzkosti či paniky – napríklad zmeny dychu, tras, nepokoj alebo stereotypné pohyby – a dokázali na ne včas reagovať. Ich cieľom je pomôcť človeku „zostať v prítomnosti“ a zmierniť nástup psychickej krízy.
Ako prebieha výcvik asistenčného psa?
Výcvik asistenčného psa je dlhodobý a náročný proces, ktorý zvyčajne trvá približne dva roky. Počas tohto obdobia sa pes učí desiatky špecifických úkonov, ale zároveň sa systematicky pripravuje na život v bežnom prostredí.
Veľmi dôležitou fázou je tzv. predvýchova. Šteniatko žije od útleho veku v pestúnskej rodine, kde si zvyká na každodenné situácie – pohyb v meste, cestovanie mestskou hromadnou dopravou, návštevy obchodov, reštaurácií či lekárskych zariadení. Učí sa pokojne reagovať na hluk, pachy, ľudí aj iné zvieratá.
Až po tejto fáze nasleduje odborný výcvik zameraný na konkrétny typ pomoci. Psy určené pre ľudí s psychickými ťažkosťami sa napríklad učia cielene vyhľadávať kontakt s človekom v stresovej situácii, jemne ho upozorniť alebo sa k nemu pritúliť. Fyzický dotyk má v týchto momentoch výrazný stabilizačný účinok.
Výber psa a klienta musí „fungovať“
Nie každý pes je vhodný na každý typ pomoci. Dôležitú úlohu zohráva jeho povaha, temperament, citlivosť aj schopnosť sústredenia. Niektoré psy vynikajú v praktických úkonoch, iné sú prirodzene empatické a pokojné, čo ich predurčuje na terapeutickú prácu.
Rovnako dôležitý je aj výber klienta. Organizácie, ktoré sa asistenčným psom venujú, posudzujú životný štýl človeka, jeho denné návyky, mieru samostatnosti aj prostredie, v ktorom sa pohybuje. Cieľom je vytvoriť harmonickú dvojicu, v ktorej pes aj človek dokážu dlhodobo spolupracovať.
V Česku sa tejto oblasti dlhodobo venuje napríklad Pomocné tlapky, ktorá sa zameriava na individuálny prístup a dlhodobú podporu klientov.
Prečo sa asistenčné psy neodovzdávajú natrvalo?
Mnohých ľudí prekvapí, že asistenčné psy sa klientom zvyčajne neodovzdávajú „navždy“, ale sú im zapožičané. Tento systém umožňuje organizáciám zabezpečiť kontinuitu starostlivosti – napríklad v prípade, že pes ochorie, zostarne alebo už nemôže vykonávať svoju prácu. Zároveň to dáva istotu, že klient nezostane bez pomoci a bude mu v prípade potreby pridelený iný vhodný pes.
Asistenčný pes v bežnom živote
Asistenčné psy sú trénované na pohyb v každodennom prostredí. Musia zvládať dopravu, obchody, úrady aj rušné mestské situácie. Práve preto je dôležité, aby ich verejnosť zbytočne nerozptyľovala. Hladenie, prihováranie sa alebo kŕmenie môže narušiť ich sústredenie a ohroziť bezpečnosť človeka, ktorému pomáhajú.
Viac než pomoc: návrat k samostatnosti
Prítomnosť asistenčného alebo terapeutického psa neznamená len praktickú pomoc. Pre mnohých ľudí predstavuje pocit istoty, stability a dôvery. Pes dokáže včas upozorniť na problém, upokojiť v krízovej situácii a zároveň motivovať človeka k návratu do bežného života – medzi ľudí, do práce či verejného priestoru.
Asistenčné psy tak nie sú len pomocníkmi, ale aj dôležitými partnermi, ktorí umožňujú svojim majiteľom žiť plnohodnotnejší, slobodnejší a dôstojnejší život.
