V prechodných obdobiach, akými sú jar a jeseň, sa často stretávame s výraznými výkyvmi počasia. Jedného dňa nás zohrieva slnko a teploty siahajú k dvadsiatke, no o pár dní neskôr môže prísť náhle ochladenie aj o 20 či 25 stupňov. Takéto zmeny predstavujú pre ľudské telo značnú záťaž, ktorá ovplyvňuje nielen fyzické zdravie, ale aj psychickú pohodu.
Prečo dochádza k teplotným skokom?
Teplotné výkyvy sú bežným javom v miernom pásme, kde sa striedajú teplé a studené vzduchové hmoty. Stačí, aby sa zmenilo prúdenie vzduchu – napríklad teplý front vystrieda studený arktický vzduch – a rozdiel teplôt môže byť dramatický.
Pre naše telo, ktoré sa snaží udržiavať vnútornú teplotnú rovnováhu, to znamená, že sa musí rýchlo prispôsobiť. To však nie vždy zvláda bez následkov.
Ako reaguje ľudský organizmus na prudké ochladenie?
Ľudské telo je veľmi citlivé na zmeny prostredia. Keď sa ochladí, zužujú sa cievy, aby sa udržalo teplo v jadre tela. Zároveň sa zvyšuje krvný tlak a zrýchľuje tepová frekvencia, čo môže spôsobovať problémy ľuďom s kardiovaskulárnymi ochoreniami.
U niektorých ľudí sa objavuje únava, malátnosť, bolesti hlavy alebo zhoršená koncentrácia. Telo totiž musí vynakladať viac energie na udržiavanie teploty a adaptáciu na zmenu prostredia. Ak k tomu pridáme aj nedostatok spánku, stres či slabšiu imunitu, organizmus sa dostáva do napätia – hovoríme o biozáťaži.
Meteosenzitivita – keď počasie ovplyvňuje náladu aj zdravie
Podľa odhadov vedcov je až tretina populácie citlivá na zmeny počasia. Tento jav sa nazýva meteosenzitivita a postihuje ľudí rôzneho veku.
Prejavuje sa najmä pri prudkých zmenách teploty, tlaku alebo vlhkosti vzduchu. Typické sú bolesti hlavy, migrény, nespavosť, podráždenosť, zmeny nálady, bolesti kĺbov a svalov, ale aj kolísanie krvného tlaku. Niektorí ľudia reagujú už na menší výkyv, iní až pri extrémnej zmene.
Dôležité je uvedomiť si, že tieto reakcie nie sú „vymyslené“ – majú reálny fyziologický základ. Nervový systém reaguje na zmeny atmosférického tlaku a teploty, čo ovplyvňuje prietok krvi, hormóny aj celkový pocit komfortu.
Prečo sa choroby šíria v chladnom počasí rýchlejšie?
Keď prídu prvé mrazy, spolu s nimi sa objavujú aj prechladnutia, virózy a chrípky. Lekári upozorňujú, že za tým nie je len samotný chlad, ale najmä správanie ľudí.
V chladnom období trávime viac času v uzavretých a vykúrených miestnostiach, kde je suchý vzduch a menej sa vetrá. Nízka vlhkosť vysušuje sliznice dýchacích ciest, ktoré potom strácajú schopnosť zachytávať vírusy a baktérie.
Okrem toho má v zime telo často menej vitamínov, pretože strava býva chudobnejšia na čerstvé ovocie a zeleninu. V kombinácii s nedostatkom pohybu a slnečného svetla tak vznikajú ideálne podmienky na šírenie infekcií.
Ako znížiť biozáťaž a posilniť imunitu?
Aj keď zmeny počasia nevieme ovplyvniť, môžeme pripraviť svoje telo, aby ich zvládalo lepšie.
Lekári odporúčajú niekoľko jednoduchých, no účinných krokov:
- Doprajte si dostatok spánku – regenerácia počas noci je kľúčová pre zdravý imunitný systém.
- Jedzte vyvážene – zvýšte príjem vitamínu C, D a zinku, ktoré podporujú obranyschopnosť.
- Hýbte sa pravidelne – pohyb na čerstvom vzduchu posilňuje nielen telo, ale aj psychiku.
- Zvyšujte otužilosť – striedavá sprcha, krátke prechádzky v chladnejšom počasí alebo pobyt vonku bez prehriatia pomáhajú telu prispôsobiť sa zmenám.
- Obmedzte stres – dlhodobé napätie oslabuje imunitu a zhoršuje reakciu tela na vonkajšie vplyvy.
Vplyv počasia na psychiku
Nie je tajomstvom, že chladné, pochmúrne dni môžu ovplyvniť aj náladu a psychickú pohodu. Nedostatok svetla znižuje tvorbu serotonínu, hormónu dobrej nálady, a môže viesť k podráždenosti či únave.
Pomáha pravidelný pohyb, dostatočný pobyt vonku aj počas zamračených dní a udržiavanie denného režimu – telo má rado rytmus a predvídateľnosť.
Záver
Počasie dokáže byť pre človeka veľkou skúškou – najmä keď sa mení rýchlo a nečakane. Prudké ochladenie či náhle oteplenie sú situácie, ktoré vyžadujú od nášho tela aj psychiky prispôsobivosť. Ak však dbáme na zdravý životný štýl, prevenciu a vnútornú rovnováhu, dokážeme zvládnuť aj tie najväčšie teplotné výkyvy bez väčších ťažkostí.
Počasie nezmeníme, ale môžeme zmeniť to, ako naň reagujeme.
