Svet oceánov je plný zvláštnych a fascinujúcich bytostí. Jednou z nich je aj morský slimák Elysia crispata, tvor, ktorý sa na prvý pohľad nelíši od iných drobných mäkkýšov. Keď sa však pozrieme bližšie, zistíme, že tento plž dokáže niečo, čo by sa dalo nazvať biologickou krádežou storočia. Dokáže si totiž „ukradnúť“ časti tiel iných organizmov – a ešte ich aj využiť vo svoj prospech.
Solárna energia z rias
Elysia crispata sa živí riasami, no nerobí to bežným spôsobom. Počas trávenia totiž oddelí z rias ich fotosyntetizujúce organely, teda chloroplasty. Tie sú v rastlinách zodpovedné za premeny slnečného svetla na energiu. Väčšina živočíchov by tieto organely jednoducho strávila, ale tento plž ich šikovne „recykluje“.
Po spracovaní potravy ich jeho telo dokáže integrovať do vlastných buniek – akoby si na svoj chrbát inštaloval miniatúrne solárne panely. Vďaka nim je schopný získavať energiu zo slnečného žiarenia, čo mu umožňuje prežiť aj v obdobiach, keď nemá dostatok potravy.
Fascinujúci mechanizmus z hlbín mora
V tele plža prebieha celý rad neuveriteľne presných procesov. Chloroplasty, ktoré získa z rias, sa neputujú do tráviaceho traktu ako bežná potrava, ale sú presmerované do špeciálnych váčkov v jeho črevách. Tam sú obalené ochrannými membránami nazývanými kleptosomy, ktoré im umožňujú zostať funkčné.
Potom sú tieto chloroplasty prenesené na chrbát slimáka – práve tam, kde na jeho telo dopadá najviac svetla. A práve vďaka tomuto triku dokážu aj naďalej produkovať energiu pomocou fotosyntézy.
Výsledkom je, že slimák môže dlhé dni, ba dokonca týždne prežívať bez potravy, pretože mu energiu dodávajú „ukradnuté“ riasové organely. Ide o elegantný príklad adaptácie, ktorý spája svet rastlín a živočíchov do jednej fascinujúcej symbiózy.
Udržiavajú ich pri živote
Zaujímavé je, že vedci zistili aj niečo ďalšie – tieto chloroplasty si vo vnútri tela slimáka zachovávajú svoju aktivitu. Chemické analýzy ukázali, že aj po dlhom čase stále produkujú rastlinné proteíny, no zároveň sa v nich nachádzajú aj proteíny samotného slimáka. To naznačuje, že organizmus slimáka sa aktívne stará o to, aby ukradnuté organely zostali pri živote a mohli plniť svoju funkciu čo najdlhšie.
Niektorí vedci preto predpokladajú, že ide o oveľa komplexnejší proces, než sa pôvodne myslelo. Chloroplasty možno nefungujú iba ako zdroj energie, ale môžu mať aj ďalšie úlohy – napríklad maskovanie pred predátormi alebo zásobovanie tela živinami počas dlhších období hladu.
Farba ako zrkadlo zdravia
Tento morský slimák má aj ďalšiu zvláštnosť – jeho farba sa mení podľa stavu organizmu. Elysia crispata, známy aj ako „šalátový slimák“, sa vyskytuje v rôznych farebných variantoch. Vedci sa domnievajú, že farba tela súvisí s tým, koľko energie má plž práve k dispozícii.
Keď slimák hladovie, jeho farba sa mení na červenú – je to akýsi signál zníženej vitality. Naopak, sýtozelený odtieň znamená, že má dostatok chloroplastov a je v dobrej kondícii. Tento „prírodný semafor“ je jedným z vizuálne najzaujímavejších prejavov adaptácie v živočíšnej ríši.
Biologická stratégia prežitia
Zdá sa, že slimáky tento trik používajú najmä vtedy, keď nemajú k dispozícii dostatok potravy. Je to teda mechanizmus prežitia, ktorý im umožňuje zvládnuť nepriaznivé podmienky v prostredí. Zatiaľ však nie je presne známe, ako dlho dokážu tieto „ukradnuté“ chloroplasty fungovať.
Niektoré výskumy naznačujú, že podobné druhy morských slimákov si dokážu udržať funkčné chloroplasty až niekoľko mesiacov – teda omnoho dlhšie, než sa vedci pôvodne domnievali. Tým sa Elysia crispata zaraďuje medzi najpozoruhodnejšie živočíchy sveta.
Nie sú v tom sami
Schopnosť „požičiavať si“ plastidy, známa ako kleptoplastia, nie je úplne unikátna len pre tento druh. Objavená bola aj u iných organizmov, napríklad u niektorých mikroskopických druhov, ktoré žijú v moriach. U živočíchov je však tento jav mimoriadne vzácny a zatiaľ bol jednoznačne potvrdený len u niektorých druhov morských slimákov.
Táto fascinujúca schopnosť predstavuje akýsi medzistupeň medzi živočíšnym a rastlinným svetom. Jej štúdium by mohlo v budúcnosti odhaliť nové poznatky o tom, ako sa bunky rôznych organizmov môžu vzájomne ovplyvňovať a prispôsobovať.
Spojenie predácie a symbiózy
Fenomen, ktorý vedci nazývajú kombináciou dravosti a symbiózy, ukazuje, aké nepredvídateľné riešenia dokáže príroda vytvoriť. Morský slimák Elysia crispata je dôkazom toho, že hranica medzi tým, čo je rastlina a čo živočích, nie je vždy jednoznačná.
Možno aj preto tento nenápadný tvor tak fascinuje biológov po celom svete – ukazuje totiž, že evolúcia stále skrýva množstvo tajomstiev, ktoré čakajú na svoje odhalenie.
