Koľkokrát ste už použili výraz „ako červené súkno na býka“? Táto fráza je tak hlboko zakorenená v našom jazyku, že ju používame automaticky – bez toho, aby sme sa vôbec zamysleli, či dáva zmysel. Lenže pravda o tom, čo býka v skutočnosti provokuje, je úplne iná, než ste si doteraz mysleli.
VIDEO: Pozrite si, ako toreádori na koride dráždia býka ružovo-žltou muletou.
Mýtus, ktorý prežil stáročia
Predstavte si typickú scénu z býčích zápasov v Španielsku: slnko páli do zlatistého prachu arény, tribúny hučia, dav kričí a uprostred kruhu stojí matador v lesklom obleku posiatom zlatými niťami. V rukách pevne zviera červenú muletu a pred ním sa rozbieha obrovský býk – poltonový kolos, ktorý dýcha ako lokomotíva a z nozdier mu unikajú oblaky prachu.
Z matadorových rúk sa červené plátno mihne vzduchom a býk sa rozbehne. Všetci diváci majú jasno – býka predsa dráždi červená! No v skutočnosti je to jeden z najrozšírenejších omylov, ktorý sa traduje už stovky rokov. Býky totiž červenú farbu vôbec nevidia.
Ako vidí svet zviera, ktoré váži pol tony?
Ľudské oči obsahujú tri typy čapíkov, vďaka ktorým rozlišujeme široké spektrum farieb. U väčšiny cicavcov, vrátane býkov, sú však len dva typy čapíkov. Znamená to, že zviera nie je úplne farboslepé, no nedokáže rozpoznať rozdiel medzi červenou a zelenou.
Zjednodušene povedané – býk vidí červenú ako odtieň šedej či hnedej. Je to asi také, ako keby ste sa v šere snažili rozlíšiť tmavomodrú od čiernej – jednoducho to nejde.
Čo teda býka naozaj rozčúli?
Nie farba, ale pohyb.
To, čo býka privádza do šialenstva, je neustále mávanie muletou, prudké gestá matadora, krik davu, hlasná hudba a v neposlednom rade aj bolesť, ktorú mu spôsobujú pikadori s ostrými kopijami.
Ak by ste pred býkom mávali modrým, zeleným alebo aj žltým plátnom, výsledok by bol úplne rovnaký. Zvieratá reagujú na dynamiku pohybu, nie na odtieň. Keď je býk podráždený, v napätí a zranený, rozbehne sa na všetko, čo sa pred ním pohne – aj keby to bola len obyčajná handra bez farby.
Čo o býčom videní skutočne vieme
Tu sú fakty, ktoré sa na hodinách biológie bežne nespomínajú:
- Býky vidia dichromaticky, teda majú iba dva typy fotoreceptorov, zatiaľ čo človek má tri.
- Červenú farbu nevidia vôbec – ich oči nereagujú na svetlo v červenom spektre.
- Zachytávajú pohyb oveľa rýchlejšie ako človek – až 60 obrazov za sekundu, čo je takmer dvojnásobok našich možností.
- Reagujú na pohyb, nie farbu – pokusy s rôzne farebnými muletami ukázali, že býky útočia na všetky farby rovnako.
- Tradícia je silnejšia než veda – hoci matadori dávno vedia, že farba nehrá úlohu, červená zostala kvôli symbolike a historickému odkazu.
Prečo sa teda muleta stále vyrába červená?
Otázka, ktorá napadne každého. Keď už vieme, že červená farba býka neprovokuje, prečo sa používa dodnes?
Odpoveď je v skutočnosti veľmi praktická: na červenej látke menej vidno krv. Pri brutálnych zápasoch to má svoj dôvod – aréna tak pôsobí „čistejšie“ a estetickejšie.
Červená má navyše silný vizuálny kontrast – vynikne v prachu arény, priťahuje oči divákov a zároveň symbolizuje vášeň, odvahu, smrť aj víťazstvo.
Historicky sa červená muleta spája s legendárnym matadorom Franciscom Romerom, ktorý ju začal používať už v 18. storočí. Možno veril, že červená naozaj rozčuľuje býkov viac. A možno jednoducho ladila s jeho zlatým kostýmom. Tak či onak, z červenej sa stal symbol koridy, ktorý prežil stáročia – aj keď už dávno vieme, že ide len o tradíciu, nie o biologickú reakciu zvieraťa.
Experiment, ktorý zmenil všetko
Španielsky matador Juan José Padilla sa rozhodol ukázať svetu, ako to v skutočnosti je. Počas zápasu v Sanlúcar de Barrameda – a neskôr aj v Nimes – namiesto tradičnej červenej použil bielu muletu. A výsledok? Býk reagoval presne rovnako. Rovnaká rýchlosť, rovnaká zúrivosť, rovnaký útok.
Jeho experiment bol tak presvedčivý, že aj tí najväčší skeptici museli uznať: býk nevidí červenú, ale reaguje na pohyb.
A čo si z toho odniesť?
Nabudúce, keď niekto povie, že niečo pôsobí „ako červené súkno na býka“, môžete sa len pousmiať a opraviť ho:
„Vieš, správne by sa malo hovoriť ako akékoľvek pohybujúce sa súkno na býka.“
Pravda je totiž jednoduchá – býka neprovokuje farba, ale emócia, energia a pohyb. A možno je to aj trochu metafora pre nás všetkých – často nereagujeme na farby, ale na to, čo sa v nás hýbe.
