Ak si na potosovci všimnete čierne alebo tmavé škvrny na listoch, nejde len o estetický problém. Takýto vzhľad listov je jasným varovaním, že rastlina nemá ideálne podmienky. Vo väčšine prípadov ide o dôsledok nesprávnej zálievky, zlej drenáže alebo vystavenia chladu. Dobrou správou však je, že ak včas odhalíte príčinu a upravíte starostlivosť, potosovec sa dokáže spamätať.
Potosovec (Epipremnum aureum) patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny vôbec. Dôvod je jednoduchý – je nenáročný, znesie slabšie svetlo a prežije aj občasné zabudnutie na polievanie. Práve preto ho mnohí považujú za „nezničiteľný“. O to väčšie prekvapenie nastáva, keď jeho dovtedy svieže zelené listy začnú tmavnúť až černieť.
Zatiaľ čo mierne žltnutie listov alebo pomalší rast si človek nemusí hneď všimnúť, čierne listy sú jasným signálom poplachu. Rastlina tým naznačuje, že je vo vážnom strese. Ak však zareagujete rýchlo, šanca na záchranu je vysoká.
Najčastejší problém: preliatie a hniloba koreňov
Ak by sme mali označiť hlavného vinníka černania listov, vo väčšine domácností by to bolo prelievanie. Potosovec síce vodu potrebuje, no dlhodobo premokrený substrát mu škodí. Korene v neustále mokrej pôde nemajú dostatok kyslíka, začnú hniť a poškodenie sa veľmi rýchlo prejaví na listoch.
Typickou chybou je nadmerná opatrnosť pri zálievke – „radšej ešte trochu polejem“. V skutočnosti je lepšie počkať, kým vrchná vrstva pôdy preschne približne do hĺbky 4 až 5 centimetrov. Menšie rastliny často stačí zalievať raz za týždeň, väčšie exempláre dokonca len raz za dva týždne. Vždy však záleží od teploty, svetla a ročného obdobia.
Niekedy nie je problém vo vode, ale v črepníku
Môže sa stať, že potosovec trpí aj vtedy, keď ho nezalievate nadmerne. Príčinou býva zlá drenáž. Črepník bez odtokových otvorov, príliš hutný substrát alebo miska, v ktorej stojí voda, znamenajú pre korene dlhodobé vlhko – a to je ideálne prostredie pre hnilobu.
Ak listy tmavnú a zálievka sa vám zdá primeraná, skontrolujte črepník. Má na dne otvory? Nezostáva v miske voda? Je pôda dostatočne priepustná? Pomôcť môže aj drenážna vrstva na dne črepníka. Ak je rastlina už poškodená, opatrne ju vyberte, zhnité mäkké korene odstrihnite a potosovec presaďte do čerstvého substrátu. Pridanie perlitu alebo kremičitého piesku zlepší odvodnenie a zabráni zhutneniu pôdy.
Chlad ako nenápadný nepriateľ potosovca
Potosovec pochádza z tropických oblastí a chlad znáša len veľmi zle. Ak teploty dlhodobo klesnú pod približne 15 °C, rastlina spomalí rast, oslabí sa a môže dôjsť k poškodeniu pletív. To sa prejaví tmavými, vodnatými listami, ktoré sa už nedokážu zotaviť.
Rizikovým miestom býva najmä parapet pri okne v zime, studený prievan počas vetrania alebo blízkosť klimatizácie. Potosovec potrebuje stabilné prostredie bez prudkých teplotných výkyvov. Ak chlad poškodil len časť listov, rastlina má šancu sa zregenerovať. Ak však sčernie väčšina listovej hmoty, býva to často nezvratné.
Menej časté príčiny, ktoré netreba podceniť
Černanie listov môže výnimočne súvisieť aj s ďalšími faktormi, napríklad s nadmerným hnojením, priamym slnkom alebo extrémnym stresom z nedostatku vody. Tieto problémy však zvyčajne spôsobujú skôr hnednutie a schnutie listov než ich úplné sčernanie.
Zabúdať netreba ani na škodcov, ako sú roztoče, červce či puklice. Tie môžu vytvárať tmavé škvrny a následne aj čierny povlak na listoch. Pravidelná kontrola, najmä spodnej strany listov, je preto veľmi dôležitá. Pomôcť môže sprchovanie rastliny, mechanické odstránenie škodcov alebo použitie neemového oleja.
Ak listy potosovca začínajú černieť, netreba panikáriť, ale ani otáľať. Včasná reakcia, úprava zálievky, kontrola koreňov a vhodné umiestnenie môžu rozhodnúť o tom, či sa rastlina opäť zazelená, alebo o ňu definitívne prídete. Ak sa o potosovec staráte s citom, dokáže byť krásnou a odolnou ozdobou interiéru dlhé roky.
