Olomoucké syrečky patria medzi najznámejšie a najdlhšie vyrábané české potraviny. Pre mnohých obyvateľov Česka sú bežnou súčasťou jedálneho lístka, no pre ľudí zo zahraničia môžu byť prvým prekvapením pri zoznamovaní sa s českou kuchyňou. Dôvodom je ich veľmi výrazné aróma a jedinečný spôsob výroby, ktorý nemá v Európe veľa obdob.
Hoci mnohí cudzinci reagujú na ich vôňu odmietavo, ide o výrobok so skutočne hlbokou tradíciou, ktorý sa stal súčasťou kultúrneho dedičstva a od roku 2010 aj oficiálne chránenou potravinou Európskej únie.
Video, ktoré zachytáva tradičnú výrobu
Na internete sa nachádza viacero dokumentov, ktoré približujú výrobu syrečkov. Jedným z nich je historicky orientované video zachytávajúce prostredie Loštíc a ich tradíciu:
Charakteristická aróma a chuť, ktorá nemá konkurenciu
Olomoucké syrečky sú typické svojou prenikavou vôňou, ktorá je prirodzeným výsledkom fermentácie syra. Nevzniká pridaním aróm ani umelých látok, ale prirodzeným zrením netučného tvarohu. Pre niektorých je vôňa intenzívna až nepríjemná, pre iných je príťažlivým znakom dobre vyzretého syra.
Chuť syrečkov je pikantná, mierne štipľavá a veľmi výrazná. Práve kontrast medzi vôňou a chuťou často prekvapí ľudí, ktorí syrečky ochutnajú prvýkrát – napriek počiatočnému odporu k aróme veľká časť ľudí neskôr prizná, že chuť je lepšia, než očakávali.
Historické korene siahajú až do stredoveku
Výroba syrov podobného typu sa na území dnešného Česka spomína minimálne od 15. storočia. Nie je síce doložené, že by sa v tom čase používalo presné označenie olomoucké syrečky, ale existujú záznamy o výrobe zrejúcich tvarohových syrov v oblasti Hané.
Názov „olomoucké“ sa postupne udomácnil kvôli tomu, že Olomouc bola významným obchodným centrom, kde sa so syrom najčastejšie obchodovalo.
Kľúčovým miestom výroby sa však v 19. storočí stali Loštice, kde dodnes funguje jediný oprávnený výrobca originálnych olomouckých syrečkov – A. W. Loštice. Práve odtiaľ môžu pochádzať výrobky, ktoré nesú chránené označenie EÚ.
Výživové vlastnosti: nízky obsah tuku a vysoký podiel bielkovín
Syrečky sú z výživového hľadiska skutočne výnimočné – obsahujú veľmi málo tuku (často menej ako 1 %) a pritom majú vysoký podiel bielkovín. Neobsahujú žiadne konzervačné látky, farbivá ani umelé prísady.
Ich výrazná vôňa a chuť sú výsledkom riadeného bakteriálneho zrenia. Tento proces je dlhodobo známy, bezpečný a kontrolovaný podľa potravinárskych noriem.
Aj vďaka nízkemu obsahu tuku sa syrečky tešia obľube medzi ľuďmi, ktorí vyhľadávajú menej kalorické syry.
Európska ochrana pôvodu: dôležitý míľnik
Olomoucké syrečky získali v roku 2010 ochranu CHZO – Chránené zemepisné označenie. Toto označenie EÚ presne vymedzuje:
- kde sa môžu vyrábať
- aké suroviny sa môžu používať
- a aký tradičný postup musí byť dodržaný
V praxi to znamená, že názov „olomoucké syrečky“ môže niesť iba výrobok pochádzajúci z Loštíc a vyrábaný podľa tradičnej receptúry zo zrejúceho netučného tvarohu.
Ako cudzinci reagujú na syrečky?
Reakcie zahraničných návštevníkov sa líšia, no často sa opakujú dva scenáre:
- Prvotná reakcia na vôňu býva odmietavá.
Je to prirodzené – syrečky patria medzi najaromatickejšie európske syry. - Po ochutnaní časť ľudí mení názor.
Chuť je pre mnohých príjemnejšia a jemnejšia, než očakávali podľa vône.
Tieto reakcie sú bežne uvádzané v cestovateľských recenziách, anketách aj turistických blogoch. Nejde o legendy, ale o opakovane zaznamenanú skúsenosť.
Ako ich jedia Česi?
Najtradičnejší spôsob konzumácie je jednoduchý:
- čerstvý chlieb
- maslo
- cibuľa
- horčica
- a často aj pohár piva
Syrečky sa však dostali aj do modernej kuchyne. Používajú sa v:
- nátierkach
- zapečených jedlách
- teplých pokrmoch
- netradičných kombináciách, ktoré využívajú ich pikantnosť
Olomoucké syrečky sú dnes nielen potravinou, ale aj kultúrnym symbolom Česka. Ich výroba je presne definovaná, tradične udržiavaná a prísne kontrolovaná.
Sú jedinečné v rámci Európy, a hoci neoslovia každého, ich história a špecifickosť im zabezpečili stabilné miesto medzi najpozoruhodnejšími gastronomickými produktmi regiónu.
