Pohyb v arktickom regióne vždy niesol riziko nečakaného stretnutia s ľadovým medveďom. Pre človeka môže ísť o smrteľne nebezpečnú situáciu a zároveň platí, že v mnohých prípadoch na kontakt doplácajú samotné zvieratá – najčastejšie tým, že ich musia úrady v rámci sebaobrany odstrániť. Práve preto vzniká snaha vytvárať technológie, ktoré pomôžu podobným incidentom predchádzať skôr, než nastanú.
Pozrite si úchvatné zábery ľadového medveďa
Súčasťou informovania o projekte bývajú aj vizuálne materiály, ktoré ukazujú, aké majestátne a zároveň nepredvídateľné tieto zvieratá sú. Aj toto video zachytáva silu a krásu arktickej prírody:
Technológia Bear-dar: radar, ktorý rozpoznáva pohyb zvierat
Nezisková organizácia Polar Bears International (PBI) spoločne so spoločnosťou Spotter Global vyvinula nový systém včasného varovania, nazvaný pracovným názvom Bear-dar. Ide o radar, ktorý kontinuálne monitoruje okolie a registruje každý pohyb v jeho dosahu. Vďaka algoritmom umelej inteligencie sa systém učí rozlišovať veľkosť, rýchlosť a charakter pohybu tak, aby dokázal identifikovať, či ide o ľadového medveďa alebo inú formu pohybu.
Technológia ešte nie je vo finálnej komerčnej podobe a PBI ju stále testuje, optimalizuje a zbiera údaje o jej spoľahlivosti. Primárnym účelom systému nie je medvede odháňať, ale poskytovať čo najskoršie upozornenie, aby mohli ľudia bezpečne reagovať.
Po detekcii sa môžu aktivovať rôzne typy upozornení – napríklad správy pracovníkom, alarmy alebo svetelné signály. Tie sú určené najmä pre ľudí, nie ako odstrašovacie zariadenie. Účinnosť svetelných či zvukových signálov na medvede môže byť rôzna a PBI ich nepovažuje za náhradu za ľudskú ostražitosť.
Testovanie v Churchille – jednom z najfrekventovanejších miest výskytu ľadových medveďov
Prvým miestom, kde sa bear-dar skúšal v teréne, bolo mesto Churchill v kanadskej Manitobe, ktoré patrí medzi najznámejšie lokality s vysokým výskytom ľadových medveďov. Každoročne sem prichádzajú stovky jedincov, aby čakali na zamrznutie Hudsonovho zálivu. Churchill už dlhodobo používa rôzne systémy monitorovania, takže bear-dar bol doplnkom existujúcich riešení.
Pilotné výsledky ukázali, že radar vie účinne sledovať pohyb v rozsiahlej oblasti, no presnosť identifikácie stále závisí od ďalšieho tréningu umelej inteligencie. Aj preto PBI od začiatku upozorňuje, že projekt je vývojový a slúži na zhromažďovanie dát, nie ako bezchybný bezpečnostný systém.
Realistické nasadenie vo vzdialenej stanici Eureka
Za prvé praktické nasadenie v mieste bez rozvinutej infraštruktúry bola vybraná výskumná stanica Eureka na ostrove Ellesmere v Nunavute. Táto meteorologická stanica zaznamenala v posledných rokoch častejší výskyt ľadových medveďov. Dôvodom je úbytok morského ľadu, ktorý núti zvieratá presúvať sa do oblastí, kde predtým trávili menej času.
Bear-dar bol do Eureky dopravený približne pred pol rokom. Tu bude niekoľko rokov slúžiť najmä na:
- zhromažďovanie údajov o tom, ako často medvede v oblasti prechádzajú
- testovanie presnosti systému v reálnych podmienkach
- zdokonaľovanie algoritmov rozpoznávania
- overovanie toho, či môže technológia pomôcť aj menším komunitám v Arktíde
Vývoj založený na vojenskej technológii
Spoločnosť Spotter Global, ktorá sa na vývoji podieľa, je známa najmä výrobou radarových systémov pre americké ozbrojené zložky a vládne agentúry. Technológia použitá v bear-dare vychádza z rovnakých princípov: monitorovanie veľkých území a automatické vyhodnocovanie pohybu. Spotter Global zároveň ponúka civilné riešenia, napríklad systémy bezpečnosti pre jachty či rôzne komerčné objekty.
Bear-dar nie je náhradou za zodpovedné správanie ľudí v Arktíde ani všeliek na všetky problémy. Ide však o perspektívny nástroj, ktorý by mohol časom znížiť riziko kontaktov medzi ľuďmi a jednými z najohrozenejších veľkých predátorov planéty. PBI dúfa, že získané dáta pomôžu zaviesť systém aj v ďalších oblastiach, kde je ochrana obyvateľov aj samotných medveďov mimoriadne dôležitá.
