Kým dnes máme k dispozícii výživové doplnky a farmaceutické prípravky, kedysi si ľudia pomáhali tým, čo bolo prirodzene dostupné. Jedným z tradičných nápojov, ktorý sa v mnohých domácnostiach pripravoval najmä v zimnom období, bol kvas z červenej repy. Nešlo o liek ani zázračný prostriedok, ale o bežnú fermentovanú potravinu, ktorá dopĺňala stravu v období, keď bol prístup k čerstvej zelenine obmedzený.
Videorecept na prípravu repného kvasu
Niektorí ľudia sa dnes učia pripravovať kvas aj prostredníctvom videovideonávodov. Postup si môžete pozrieť napríklad vo videu na YouTube:
Červená repa bola v zime dobre skladovateľná, cenovo dostupná a ľahko spracovateľná. Vďaka tomu sa pridávala do rôznych jedál a u mnohých rodín nechýbala ani vo forme jednoduchého kvasu. Ten vznikal prirodzenou fermentáciou, pri ktorej sa v nápoji vytvárali prospešné mikroorganizmy a jemne kyslastá chuť typická pre kvasené potraviny.
Prečo mal repný kvas v zime svoje miesto
Zimné mesiace zvyčajne znamenali stravu bohatú na múčne, sýtejšie jedlá a menej čerstvých surovín. Fermentované výrobky ako kyslá kapusta či repný kvas dopĺňali jedálniček o látky, ktoré podporovali trávenie a prirodzenú mikroflóru čriev.
Kvas z repy obsahuje:
- mikroorganizmy z mliečneho kvasenia (podobné ako pri kyslej kapuste)
- minerály prirodzene prítomné v repe, najmä draslík
- organické kyseliny vznikajúce počas fermentácie
Hoci sa mu tradične pripisovali rôzne účinky, moderná veda potvrdzuje najmä to, že fermentované potraviny môžu pomáhať udržiavať zdravé trávenie a rozmanitú črevnú mikroflóru. To môže mať nepriamy vplyv na celkovú vitalitu, no nejde o liečbu chorôb.
Kvasenie – prirodzený proces, nie zázrak
Fermentácia bola kedysi bežným spôsobom uchovávania potravín. Zatiaľ čo dnes ju vnímame skôr ako trend, pre našich predkov bola úplnou samozrejmosťou. Pri kvasení červenej repy vznikajú laktobacily, ktoré patria medzi prirodzené baktérie podporujúce tráviaci trakt.
Nie je však potvrdené, že by repný kvas:
- „čistil krv“
- liečil konkrétne ochorenia
- výrazne posilňoval imunitu
Tieto tvrdenia sa síce tradujú, no vedecké dôkazy ich zatiaľ nepodporujú. Pravdou však je, že fermentované potraviny majú svoje miesto v zdravej strave, a mnoho ľudí sa po nich cíti lepšie – najmä ak ich konzumujú pravidelne a v malých množstvách.
Domáci repný kvas: overený postup prípravy
Potrebné suroviny:
- červená repa
- prevarená a vychladnutá voda
- soľ
- väčšia sklenená nádoba
Postup:
- Repu ošúpte a nakrájajte na kúsky.
- Vložte ju do čistej nádoby, približne do dvoch tretín jej objemu.
- Zalejte ju studenou vodou tak, aby bola úplne ponorená.
- Pridajte malé množstvo soli (štandardne 1 čajová lyžička na 1 liter vody).
- Nádobu prikryte, aby sa do nej nedostal prach, ale neuzatvárajte ju vzduchotesne.
- Nechajte fermentovať pri izbovej teplote 3–5 dní. Ak sa objaví pena, jemne ju odstráňte.
- Keď má nápoj kyslastú vôňu a chuť, sceďte ho a uchovávajte v chladničke.
Ako repný kvas konzumovať
Kvas z červenej repy sa tradične pil v malých množstvách – zvyčajne jeden malý pohár denne. Môže sa piť samotný, no ak je jeho chuť pre niekoho príliš výrazná, dá sa zriediť vodou.
Je dôležité vnímať ho ako súčasť pestrej stravy, nie ako liečivý prostriedok. Je vhodný najmä pre ľudí, ktorí chcú zaradiť viac fermentovaných potravín a podporiť prirodzené trávenie.
Repný kvas nie je zázračný liek, no je to lacná, tradičná a prirodzene fermentovaná potravina, ktorá môže obohatiť zimný jedálniček. Vďaka svojej jednoduchosti a dostupnosti sa stal prirodzenou súčasťou stravy mnohých rodín a aj dnes si nachádza svojich priaznivcov – najmä medzi tými, ktorí chcú jedlo využívať prirodzenejším spôsobom.
