Mnohí ľudia si stále myslia, že banky a finančný úrad riešia iba veľké sumy. V skutočnosti však banky musia zo zákona monitorovať pohyby na účtoch a vyhodnocovať, či niektorá transakcia nepôsobí neobvykle. Nejde o svojvoľnú kontrolu – povinnosť vyplýva z legislatívy proti praniu špinavých peňazí (AML) a platí vo všetkých krajinách EÚ vrátane Slovenska.
Ilustračné video o monitorovaní neštandardných platieb
Nasledujúce video ponúka zjednodušený pohľad na to, ako banky dokážu zachytiť nezvyčajné transakcie. Hoci nejde o odborný zdroj, môže poslúžiť ako ilustrácia toho, aké situácie môžu v ľuďoch vzbudiť otázniky:
To však neznamená, že by každú menšiu platbu automaticky kontroloval finančný úrad. Systémy bánk pracujú s rizikovými indikátormi a sledujú predovšetkým to, či je prevod v súlade s bežným správaním majiteľa účtu.
Čo môže upútať pozornosť banky?
Banky používajú automatické monitorovacie systémy, ktoré si všímajú:
• Nezvyčajné správanie na účte
Ak niekto dlhodobo používa účet len na bežné platby a zrazu príde prevod, ktorý sa zásadne odlišuje veľkosťou, frekvenciou alebo účelom, systém to dokáže vyhodnotiť ako netypický pohyb.
• Viaceré prevody bez logického dôvodu
Opakované posielanie peňazí medzi rovnakými účtami bez jasného účelu môže pôsobiť podozrivo.
• Snaha rozdeliť väčšiu sumu na viac menších
Toto je bežný indikátor snahy vyhnúť sa kontrole. Systémy vedia takýto postup identifikovať.
• Nezvyčajné príjmy zo zahraničia alebo z neznámych zdrojov
Ak účet bežne neprijíma platby zo zahraničia alebo od konkrétnych osôb, banka môže požiadať o vysvetlenie.
• Nejasný alebo nevhodný popis platby
Príliš stručný, nezrozumiteľný alebo „žartovný“ popis môže spôsobiť zbytočné komplikácie. Banky nevyhodnocujú obsah humoru, ale kľúčové slová, ktoré môžu byť rizikové.
Čo banky NEROBIA?
Naopak, je dôležité zdôrazniť, čo banky nerobia:
- nesledujú každú drobnú platbu
- neposielajú automaticky informácie o každej nezvyčajnej transakcii finančnému úradu
- neposudzujú klientov podľa toho, čo si kupujú
Bankový monitoring neznamená plošné sledovanie ľudí, ale len povinnosť vyhodnocovať situácie, ktoré môžu súvisieť s nelegálnymi aktivitami.
Kedy môže banka požiadať o doplnenie informácií?
Ak banka vyhodnotí transakciu ako rizikovú alebo nezvyčajnú, môže:
- prevod dočasne pozdržať
- kontaktovať klienta a požiadať o vysvetlenie
- vyžiadať doklad, ktorý preukazuje účel platby (napr. faktúru alebo kúpnu zmluvu)
Väčšina prípadov sa vyrieši jednoduchým vysvetlením. Banka nepotrebuje detailné účtovníctvo – len základné objasnenie, prečo transakcia vznikla.
Dostane sa informácia k finančnému úradu?
Len vo výnimočných prípadoch.
Kedy sa to môže stať:
- ak banka podá tzv. oznámenie o neobvyklej obchodnej operácii finančnej spravodajskej jednotke (FSJ)
- ak existuje podozrenie, že peniaze pochádzajú z trestnej činnosti alebo slúžia na jej financovanie
- ak ide o súčasť širšieho preverovania klienta (napr. v rámci daňovej kontroly)
Bežný prevod v nízkej sume sa na finančný úrad nedostane.
Do jeho pozornosti sa dostávajú len prípady s relevantným rizikom.
Ako predísť zbytočným otázkam?
Nie je potrebné robiť nič výnimočné. Stačí:
- pri prevodoch používať jasné a výstižné popisy
- pri vyšších sumách si odložiť základné doklady
- neobchádzať systém delením veľkých platieb na drobné
- v prípade otázok od banky komunikovať vecne a pravdivo
Banky skutočne monitorujú transakcie, ale nie preto, aby sledovali bežných ľudí, ale aby plnili zákonnú povinnosť v boji proti finančnej kriminalite. Malá transakcia môže za určitých okolností vzbudiť pozornosť, no finančný úrad sa o nej dozvie len vo výnimočných prípadoch. V praxi sa väčšina otáznych prevodov vysvetlí veľmi jednoducho.
