Oblasť Witwatersrand v Juhoafrickej republike je dodnes považovaná za najproduktívnejšie zlatonosné územie na planéte. Geologické odhady hovoria, že práve z tejto oblasti pochádza približne 40 % celkového množstva zlata, ktoré ľudia v priebehu dejín vyťažili. Ide o unikátny geologický fenomén, ktorý výrazne ovplyvnil dejiny Afriky, svetového hospodárstva aj vývoj moderného baníctva.
Zlato, ktoré vzniklo pred miliardami rokov
Horniny vo Witwatersrandu vznikali pred približne 2,7 až 3 miliardami rokov v období archaika. V tom čase mala Zem inú atmosféru, minimum kyslíka a na jej povrchu prebiehali procesy, ktoré dnes už nevidíme. Vďaka tomu sa zlato z pôvodných hornín uvoľňovalo vo forme drobných zrniek.
Geológovia sa vo veľkej miere zhodujú v tom, že väčšina zlata bola uložená v dávnych riečnych sedimentoch – ide o tzv. paleoplacerové ložiská. Zrná zlata sa pri transporte vodou usádzali na miestach, kde sa prúd spomaľoval, a časom vytvorili vrstvy piesku a štrku. Tie sa neskôr premenili na pevné horniny.
Prečo je zlato dnes vo výške takmer 2 000 metrov?
Pôvodné riečne sedimenty sa nachádzali v nížinách. Až neskoršie tektonické procesy ich postupne zdvíhali do nadmorských výšok, v ktorých sa nachádzajú dnes. Preto sa zlatonosné vrstvy v severovýchodnej časti JAR nachádzajú okolo 1 700 – 1 900 metrov nad morom.
Nejde teda o „nový objav“ vo vysokých horách, ale o staroňské riečne uloženiny, ktoré boli počas geologických období vyzdvihnuté.
Objav ložísk a vznik Johannesburgu
Keď miestni prospektori v roku 1886 našli vo Witwatersrandu prvé významné výskyty zlata, región sa v priebehu krátkeho času premenil na jedno z najrušnejších miest Afriky. Prakticky z ničoho vyrástlo veľké mesto Johannesburg, ktoré sa stalo centrom ťažby a neskôr aj priemyslu.
Zlatá horúčka priniesla rýchly hospodársky rast, príchod pracovnej sily z rôznych krajín a veľké investície do infraštruktúry. Súčasne však spôsobila aj environmentálne škody a vytvorila sociálne napätie, ktoré má v oblasti dôsledky dodnes.
Ťažba v extrémnych hĺbkach – jedny z najhlbších baní na svete
Ložiská zlata v tejto oblasti neležia blízko povrchu. Preto baníci museli s technológiou postupovať stále hlbšie, až do hĺbok presahujúcich 3 až 4 kilometre. Niektoré bane, ako napríklad Mponeng, patria medzi najhlbšie na svete.
V takýchto podmienkach dosahuje teplota hornín 50 až 60 °C. Baníctvo v tejto oblasti je preto technicky extrémne náročné a vyžaduje výkonné ventilačné a chladiace systémy. Witwatersrand sa tak stal miestom, kde sa vyvíjali a testovali postupy, ktoré sa neskôr rozšírili do baníctva po celom svete.
Moderný výskum: cieľom nie je hľadať nové žily, ale pochopiť minulosť
Keďže najľahšie dostupné ložiská sú po vyše storočí intenzívnej ťažby vyčerpané, súčasní vedci sa zameriavajú najmä na rekonštrukciu dávnych geologických procesov. Pomocou seizmických meraní, analýzy hornín a moderných geochemických metód sa snažia pochopiť:
- ako presne dávne riečne systémy fungovali
- prečo sa zlato sústredilo práve v tejto oblasti
- prečo ho je tu niekoľkonásobne viac než v podobných prostrediach inde vo svete
Tieto poznatky môžu v budúcnosti pomôcť odhadnúť, kde by sa mohli nachádzať ďalšie paleoplacerové ložiská, hoci zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by existovalo ložisko porovnateľné s Witwatersrandom.
Zhrnutie: čo je dnes isté
- Witwatersrand je najväčší zdroj zlata v histórii ľudstva.
- Zlato má 2,7–3 miliardy rokov a vzniklo v paleoplacerových sedimentoch.
- Leží vo výške približne 1 700–1 900 m n. m. vďaka tektonickému zdvihu.
- Ťažba prebieha v extrémnych hĺbkach s vysokými teplotami hornín.
- Moderný výskum sa zameriava na geologickú minulosť, nie na objavovanie nových gigantických ložísk.
