Keď sa dni skracujú a teplota klesá, väčšina záhradkárov má v hlave jediné – stihnúť všetko, kým príde zima. No naozaj musíte ešte rýľovať, strihať a hnojiť? Možno nie. Odborníci sa zhodujú, že mnohé jesenné práce robíme len zo zvyku, hoci by bolo lepšie, keby sme prírode dovolili oddychovať.
Predstavte si, že si po náročnej sezóne konečne vyložíte nohy, zapnete si čajník a namiesto motyky vezmete do rúk knihu. Vaša záhrada sa za to určite neurazí.
Pôda potrebuje pokoj
Rýľovanie a hnojenie sú činnosti, ktoré sa často robia automaticky – no nie vždy majú zmysel. Ak máte záhony prázdne alebo na nich ešte dozrieva kapusta, kel či pór, pokojne ich nechajte tak. Pôda si počas zimy odpočinie, premrzne a prirodzene sa prevzdušní.
Ak ste však koncom leta vysiali zelené hnojenie, napríklad horčicu či facéliu, tam je situácia iná. Tieto rastliny treba zapracovať do zeme ešte pred mrazom, aby sa stihli rozložiť a obohatili pôdu o živiny. Krátke popoludnie s lopatou vám tak prinesie úrodu, ktorá stojí za to.
Nechajte záhradu trocha „divokú“
Niektorí majú pocit, že na jeseň musí byť záhrada ako zo škatuľky – žiadne lístie, žiadne konáre, všetko upratané. Ale práve tieto malé „neporiadky“ tvoria životne dôležité útočisko pre hmyz, žaby, ježkov či vtáky.
Pod hromadou listov už možno spí motýlia húsenica, v kameňoch sa skrýva užitočný chrobák. Ak všetko odnesiete, pripravíte prírodu o ochranu, ktorú potrebuje. Takže – namiesto dokonalého poriadku doprajte záhrade trošku chaosu.
Nožnice nechajte odpočívať
Na jeseň sa do strihania veľmi nehrňte. Ovocné stromy síce znesú rez v období vegetačného pokoja, no bobuľové kríky – ako ríbezle či egreše – sa strihajú až na jar, keď sa začnú prebúdzať.
To isté platí pre trvalky a bylinky. Možno už nevyzerajú najlepšie, keď vädnú a hnednú, no ich suché stonky majú svoj význam – chránia korene pred mrazom. A keď ich pokryje inovať, pôsobia v záhrade čarovne – oveľa krajšie ako prázdny záhon.
Naučte sa nerobiť nič
Jeseň je čas, keď sa príroda spomaľuje. Listy padajú, rastliny sa ukladajú na odpočinok – a my by sme sa mali učiť robiť to isté. Oddych nie je lenivý, je múdry.
Nechajte pôdu, rastliny aj drobných tvorov, nech si nájdu vlastný rytmus. Na jar vás privíta záhrada, ktorá bude zdravšia, živšia a vďačná za to, že ste ju nechali žiť podľa jej pravidiel.
