Biele Vianoce patria medzi najsilnejšie symboly zimy v strednej Európe. Predstava zasneženej krajiny, mrazu a pokojnej zimnej atmosféry je hlboko zakorenená v kolektívnej pamäti. Skutočné počasie však bolo vždy premenlivé a ani v minulosti nebol sneh na Vianoce zaručený. Napriek tomu dlhodobé meteorologické merania naznačujú, že pravdepodobnosť snehovej pokrývky počas vianočných sviatkov v nížinách postupne klesá.
Ako vyzerá „ľadová“ zima na videu
Ak si chceš pripomenúť typickú zimnú idylu v podobe zasneženej krajiny, tu je odkaz na video:
Nejde len o subjektívny pocit alebo nostalgické spomienky. Zmeny sú doložené údajmi o vývoji teplôt a charaktere zrážok, ktoré ukazujú, že zimné obdobie sa v posledných desaťročiach mení.
Čo znamenajú „biele Vianoce“ z pohľadu meteorológie
Z odborného hľadiska sa o bielych Vianociach hovorí vtedy, keď na Štedrý deň leží na zemi aspoň jeden centimeter snehu. Ide o veľmi nízku hranicu, ktorá ukazuje, aký nestály je tento jav. Stačí krátke oteplenie alebo dážď a snehová pokrývka rýchlo zmizne.
Historické záznamy potvrdzujú, že ani v druhej polovici 20. storočia nebol sneh na Vianoce v nížinách pravidlom. Vyskytoval sa však častejšie než dnes a sneh býval stabilnejší a trval dlhšie.
Výrazné zimy boli skôr výnimkou než normou
V minulosti sa vyskytli zimy, počas ktorých bola snehová pokrývka rozsiahla a dlhodobá aj mimo horských oblastí. Takéto situácie však predstavovali výnimočné epizódy, nie bežný stav.
Aj v novšej histórii sa objavili roky so snehom počas Vianoc v nížinách, no išlo o krátkodobé výkyvy počasia. Dlhodobý trend pritom ukazuje, že takéto prípady sú čoraz menej časté.
Pravdepodobnosť snehu na Štedrý deň výrazne závisí od nadmorskej výšky. Kým vo vyšších polohách zostáva relatívne vysoká, v nížinách sa dlhodobo pohybuje na nízkej úrovni a má klesajúci trend.
Zrážok neubúda, mení sa ich forma
Častou predstavou je, že snehu je menej preto, lebo klesá množstvo zrážok. Dlhodobé klimatické údaje však ukazujú, že zimné zrážkové úhrny sa výrazne neznížili. Kľúčovým faktorom je rast teplôt.
Pri miernejších zimách sa zrážky čoraz častejšie vyskytujú vo forme dažďa alebo dažďa so snehom. Aj keď pred sviatkami napadne sneh, počas teplejších dní okolo Vianoc sa často rýchlo roztopí. V posledných rokoch preto nie je výnimočné, že na Štedrý deň prší.
December sa citeľne otepľuje
Z klimatického hľadiska patrí december medzi mesiace, ktoré sa v strednej Európe v porovnaní s druhou polovicou 20. storočia výrazne oteplili. Priemerné teploty sa posunuli smerom k bodu mrazu alebo nad neho, čo má zásadný vplyv na výskyt snehu.
Štedrý deň zároveň často patrí medzi teplejšie dni v rámci vianočného obdobia. Rozdiel niekoľkých stupňov Celzia pritom rozhoduje o tom, či snehová pokrývka prežije, alebo sa v priebehu krátkeho času stratí.
Ideál bielych Vianoc a realita
Predstava dokonale zasnežených Vianoc je do veľkej miery kultúrnym ideálom, ktorý neodráža priemerné klimatické podmienky každého roka. Aj v minulosti boli biele Vianoce skôr príjemnou výnimkou než pravidlom.
To však nemení fakt, že pravdepodobnosť ich výskytu v nížinách dnes objektívne klesá a v budúcnosti budú čoraz viac viazané na vyššie polohy.
Menej snehu má širšie dôsledky
Úbytok stabilnej snehovej pokrývky neovplyvňuje len atmosféru sviatkov. Sneh slúži ako prirodzený zásobník vody, ktorý sa postupne uvoľňuje do pôdy na jar. Ak chýba, voda odteká rýchlejšie a krajina môže vstupovať do vegetačnej sezóny suchšia.
Časté kolísanie teplôt okolo bodu mrazu zároveň predstavuje záťaž pre rastliny aj živočíchy. Zimy bez stabilného snehu sú z ekologického hľadiska menej predvídateľné, hoci to neznamená okamžitý kolaps prírody.
Biele Vianoce nikdy neboli istotou. Dlhodobé údaje však ukazujú, že v nížinách sú dnes menej pravdepodobné než pred niekoľkými desaťročiami. Nejde o náhlu zmenu, ale o postupný trend súvisiaci s otepľovaním klímy. Zima sa nestráca, no mení sa jej podoba – a spolu s ňou aj naše očakávania, ako by mala vyzerať.
