Hoci pôsobia nenápadne, kravy patria medzi spoločenské zvieratá s prekvapivo bohatým sociálnym správaním. Dokážu rozoznávať jednotlivcov, zapamätať si ich a vytvárať si stabilné preferované vzťahy. Tieto väzby významne ovplyvňujú ich psychickú pohodu aj fyziologické reakcie.
Sociálne väzby u kráv sú stabilné a selektívne
Dlhodobé pozorovania väčších stád ukazujú, že:
- kravy si vyberajú konkrétnych jedincov, s ktorými trávia najviac času
- tieto preferované vzťahy sú stabilné a opakujú sa pri rôznych činnostiach – pri kŕmení, odpočinku či vzájomnom olizovaní
- nejde len o príbuzenské väzby, ale o skutočné sociálne preferencie
Takéto správanie sa v etológii považuje za formu sociálneho partnerstva, ktoré plní podobnú úlohu ako „priateľstvá“ u iných spoločenských cicavcov.
Prítomnosť známej kravy pomáha znižovať stres
Kontrolované experimenty ukázali, že stresová reakcia kravy je výrazne ovplyvnená tým, kto sa nachádza v jej blízkosti. Merania srdcovej frekvencie pri krátkodobom oddelení od stáda preukázali:
- nižší stres, ak je krava spolu s jedincem, s ktorým má vytvorenú sociálnu väzbu
- vyššiu nervozitu a zvýšenú srdcovú frekvenciu v prítomnosti neznámej kravy
Z toho vyplýva, že známa spoločnosť dokáže tlmiť stresové reakcie — ide o jav, ktorý sa vyskytuje aj u iných prežúvavcov a cicavcov.
Mladé kravy potrebujú sociálny kontakt
U mladých zvierat je sociálne správanie obzvlášť výrazné. Vo veku približne 7–11 mesiacov sa vytvárajú pevné vzťahy, ktoré majú dlhodobý vplyv na ich vývoj. Stabilné väzby v tomto období podporujú správne začlenenie zvieraťa do skupiny aj jeho budúce správanie.
Izolované teľatá sa učia pomalšie
Výskumy zamerané na kognitívny vývoj teliat preukázali, že sociálne prostredie má zásadný vplyv na ich schopnosť učiť sa.
Výsledky výskumov:
- teľatá chované jednotlivo sa naučia základnú úlohu (napríklad rozlíšiť farbu vedra s mliekom) rovnako rýchlo ako tie v pároch,
- keď sa však pravidlá zmenia, teľatá v izolácii sa prispôsobujú pomalšie a robia viac chýb,
- teľatá chované v pároch majú lepšiu kognitívnu flexibilitu, teda schopnosť rýchlo reagovať na zmenu.
Sociálna izolácia preto môže brzdiť mozgový vývoj a ovplyvniť zviera na celý život.
Emócie sa v stáde prenášajú
Kravy reagujú na emocionálny stav ostatných jedincov. Tento jav sa označuje ako emočná nákaza.
Vedecky potvrdené je najmä:
- stres jednej kravy môže vyvolať zvýšenú stresovú reakciu u ostatných
- prejaví sa to napríklad zníženým príjmom krmiva a zvýšením hladiny stresového hormónu
- prenos môže prebiehať vizuálnymi signálmi, zvukom, ale aj čuchom – napríklad prostredníctvom látok v moči stresovaného zvieraťa
Zároveň platí, že pokojné zviera dokáže pôsobiť upokojujúco na celé stádo, najmä ak má skupina stabilné sociálne väzby.
Overené závery o sociálnom živote kráv
Z dostupných vedeckých poznatkov jednoznačne vyplýva:
- Kravy si vytvárajú stabilné preferované partnerské vzťahy.
- Známy jedinec v blízkosti znižuje stres.
- Mladé zvieratá potrebujú sociálny kontakt pre správny vývoj mozgu.
- Stres aj pokoj sa v stáde prenášajú.
- Narušenie sociálnej skupiny môže oslabiť existujúce väzby, no nie je dokázané, že sa nemôžu znovu vytvoriť.
